Láska Ježišovho Srdca ju podnecovala pomáhať ľuďom v núdzi, najmä dievčenskej mládeži.
Matka Františka zakladateľka Kongregácie Dcér Božskej Lásky už v detstve pociťovala túžbu celkom sa darovať Bohu, obetovať sa pre spásu ľudí. Jej zbožný život bol plný dobroty, nechala sa viesť Duchom Svätým, prenikla do tajomstiev Ježišovho Srdca. Ponorila sa celým srdcom do Božskej lásky, pila zo živej vody, s láskou a veľkoryso vyšla chudobným v ústrety. Jej šľachetné srdce naplnené nekonečnou láskou k Bohu dotĺklo 14.apríla 1894. V roku 2005 vo Viedni začal proces jej blahorečenia. 15. apríla pár dní po slávení Veľkonočného tajomstva sa hŕstka veriacich z našej farnosti vydala na púť k Matke Františke s prosbu o život v duchu charizmy Dcér Božskej Lásky. Motto našej púte: „ Na ceste ako svedkovia Božej lásky“
Ranná modlitba v autobuse, každý si v srdci vzbudil a uložil svoj úmysel púte, spomienka na Matku Františku a tajomstvo, koľkí sa vydajú na pešiu púť. Cesta ubehla veľmi rýchlo, autobus zastal na predmestí Viedne. Desať pútnikov vystupuje z autobusu, lúčia sa so slovami „ Pán Boh nám pomáhaj a ochraňuj nás“. Pár krokov a už sa pridávame k medzinárodnej skupinke peších pútnikov. Víta nás Sestra Klára FDC od západných susedov z Čiech. Predstavuje nám zatiaľ najstaršiu 72 ročnú pútničku z Prahy. Úžas sa jej zjavil na tvári, keď som prezradila, že medzi nami je takmer 70 ročná pútnička a „malé prekvapko“ naša najstaršia pútnička čoskoro oslávi 86 narodeniny. Poklona, obdiv a želanie veľa síl na tejto svätej ceste k Matke Františke. Pred bránami Viedne sa tiahne zelená idylka pastvín a lesov. Tu sme kráčali medzi kvapkami dažďa. Obdivovali sme krásu prírody, nekonečné zelené lúky a sem tam rozkvitnuté jarné kvety. Vôňa medvedieho cesnaku sa niesla lesom a pozor, tu preteká malý potôčik dažďovej vody. Skoro zmohutnel a opatrne sme ho museli prejsť po úzkej lávke. Nebolo času na reči. Všetky duše obdivovali dielo Nášho Pána nekonečné zelené lúky a lesy, ktoré skrývali tajomstvá tohto regiónu. Pokoj a rozľahlé ticho boli stvorené na rozjímanie duše, pokánie a obetu, ktorú nesieme vo svojom srdci. Cez les sme kráčali asi 7 km. Vyšli sme z lesa, pred nami sa rozprestieral Breitenfurt. Vraj ešte kúsok a boli to ďalšie 3 km. „ Boh s vami , nech vás žehná Náš Pán“, vítali nás pútnici, ktorí sa priviezli k Matke Františke autobusom. Bola som prekvapená otázkou dvoch mladých chlapcov z Trnavy. „ Kde je tá pani, ktorá sa v pokročilom veku 86 rokov vydala na pešiu púť? Náš obdiv, uznanie a poklona jej patrí. Aj nás zahanbila, že sme nenašli dosť síl pridať sa k peším pútnikom“. Boli zlatí s akou pokorou prijali toto zahanbenie. Na vysvetlenie. Sestra Daniela FDC mala veľký strach o našu odvážnu pútničku – pani Anku. Zvládali sme všetko v pohode. Počas púte som hlásila, ako sa nám kráča, akú vzdialenosť sme prešli. No a než sme pešo dorazili medzi ostatných pútnikov radostne zvestovala, že najväčšiu obetu prinášame my pútnici zo Slovenska. Dom, v ktorom dotĺklo šľachetné a sväté srdce Matky Františky sme navštívili každý sám. Spoločná modlitba pri dome Mariahilf za mier vo svete, na príhovor Matky Františky na všetky úmysly pútnikov, Cirkvi a Kongregácie. Oddychujeme, delíme sa o dojmy z pešej púte s ostatnými pútnikmi. Chutné agapé a hlavne kávička so sladkým koláčikom doplnili našu energiu. Niektorí pútnici sa vydali na už krátku cestu do kostola Sv. Jozefa pešo, iní sa zviezli autobusom. V Kláštornom kostole Sv. Jozefa sme mali dlhšiu prestávku. Kráčali sme k hrobke Matky Františky. So slovenskými pútnikmi sme sa pomodlili Litánie k Matke Františke. V tichých súkromných modlitbách sme predniesli svoje prosby, ktoré sme niesli vo svojom srdci až sem. Vrúcnou modlitbou sme sa prihovárali k Matke Františke, aby naše prosby a úmysly boli vyslyšané. Kláštorný kostol Sv. Jozefa do posledného miesta zaplnili pútnici. Slávenie Eucharistie bolo medzinárodné. Medzi pútnikmi boli Sestry Božskej lásky z Čiech, Talianska, Poľska, Brazílie, Rakúska teda z miest, kde má Kongregácia Dcér Božskej Lásky kláštory. V milom rozhovore so sestrou Klárou FDC sme sa dozvedeli, že z Prahy na púť prišli všetky. A boli s nami tri.
V autobuse sme sa pomodlili Korunku Božieho Milosrdenstva, debatovali sme o úžasnom zážitku, ktorý nám priniesol tento výnimočný deň. Len Sestra Daniela FDC nám stále opakovala, ste unavené, pospite si. Nám spánok neprichádzal na um a nezatváral oči. Premýšľali sme o nezabudnuteľnej púti, ktorú sme s Božou pomocou zvládli.
Zaspomínala O. Hájková