Cesta „Púte vďačnosti“ smerovala do Viedne. Kráčali sme k hrobu nášho rodáka grófa Žigmunda Kolloniča prvého arcibiskupa Viedne a kardinála. Pán viedol naše kroky i na miesta, ktoré sú spojené so zakladateľkou Kongregácie Dcér Božskej lásky, Matkou Františkou Lechnerovou – Božou služobnicou. Žila a pôsobila vo Viedni a v Breitenfurte.
Písal sa rok 1677. Na rodinnom panstve grófov Kolloničovcov uzrel svetlo sveta Žigmund Kollonič- posledný člen rodiny. Náš rodák bol vo Viedni vysvätený za kňaza. Poďme spolu s prvým arcibiskupom Viedne a kardinálom kráčať po jeho svätej ceste k Ježišovi Kristovi. Jeho služba Bohu prinášala ovocie po mnohé desaťročiach. Angažoval sa v štátnych záležitostiach Habsburgovcov, bol cisárskym radcom, pomáhal chudobným, zakladal nemocnice a domy pre kňazov, zakladal kláštory pre rehoľu piaristov. Počas jeho aktívneho pôsobenia boli postavené mnohé barokové kostoly a vznikali nové pútnické miesta. Nesmieme zabudnúť, že v roku 1717 pokrstil Máriu Teréziu. Financoval stavbu nášho barokového kostola, ktorý je zasvätený Menu Panny Márie. Kardinál Kollonič náš kostol konsekroval 20.9.1733. Načreli sme do minulosti a zaspomínali sme si na nášho vzácneho rodáka. A teraz prítomnosť. V krypte Dómu sv. Štefana vo Viedni je uložené jeho telo k večnému spánku. Tu v krypte pri rakve sme si v krátkosti pripomenuli zbožný a plodný život kardinála Kolloniča. V tichej modlitbe a zbožnom rozjímaní sme vyjadrili poďakovanie za jeho vernú službu Bohu. V Dóme sv. Štefana sme na krátky čas pokľakli na kolená a zahĺbili sa do tichých modlitieb. Každý deň je dar od Boha. Tak ho vždy prežime s láskou, úsmevom, radosťou a pokorou v srdci. Pozorne sme počúvali fakty ale i povesti, ktoré sprevádzali stavbu tohto monumentu, ktoré nám predniesla milá pani sprievodkyňa z Viedne.
Naše kroky viedli k Zakladateľke Kongregácie Dcér Božskej lásky k Matke Františke Lechnerovej, ktorej heslom bolo „ Všetko pre Boha, pre chudobných a pre našu Kongregáciu.“ Jej dobrotivé srdce bolo otvorené pre chudobné dievčatá. Jej nekonečná túžba patrila obetovaniu sa pre druhých. Zakladala sirotince, materské škôlky a školy. Cieľom Kongregácie bola starostlivosť o deti a vzdelávanie dievčat. I v našej dedine si v tomto roku pripomíname 130.výročie od príchodu sestier Kongregácie, ktoré nažívajú v kláštore Hubertínum. Krátku obedňajšiu siestu pre nás pripravili rehoľné sestry Kongregácie v Materinci rehoľných sestier. Teplá kávička a niečo sladké pod zub doplnili naše zásoby z domu. Chvíľu oddychu vystriedala milá a vzácna prehliadka Materinca. V kaplnke sme sa pomodlili Modlitbu úcty k Panne Márii. Priestranná miestnosť – izba Matky Františky. Posteľ, do ktorej si dennodenne líhala, kľakátko na ktorom sa dlhé hodiny modlila k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi . Písací stôl, za ktorým napísala nie len dve diela o výchove a vzdelaní detí a mládeže, ale i množstvo Obežníkov pre Kongregáciu. Duchovní ochrancovia Kongregácie Matka Obdivuhodná, Svätý Jozef a Svätý Augustín pomáhajú plniť poslanie a povolanie rehoľných sestier.
Navrhnem Vám spôsob ako môžete chváliť Boha celý deň, ak chcete. Čokoľvek robíte, robte to dobre a chválili ste Boha. (Svätý Augustín). „Pán Boh zaplať“ za milé privítanie, chutné občerstvenie, týmito slovami sme poďakovali za pohostinnosť v Materinci. S úctou a vierou v srdci sme nazreli a pár okamihov strávili s Matkou Františkou v tajomných komnatách Materinca. Pár kilometrov v autobuse a už vystupujeme v Breitenfurte. Tiché modlitby, rozjímanie a srdečné privítanie v Kostole sv. Jozefa. Tlmočníčka Lucia nám prekladala zaujímavé informácii o kláštore i cintoríne, kde odpočívajú sestry Kongregácie. Naše rodáčky mali na kríži bielu stužku. Počas individuálnych modlitieb sme zrak upierali na vzácny obraz sv. Jozefa, ktorý vo svojom náručí pestuje Ježiška. Vzácnosť. Až tu sme si uvedomili, že Náš Spasiteľ je vždy so svojou Matkou. Pri hrobke Matky Františky sme v hlbokom tichu a v individuálnych modlitbách ďakovali za dar viery pre všetkých, ktorí kráčajú za Ježišom Kristom v pokore a s modlitbou v srdci. S láskou sme sa modlili a prihovárali k Matke Františky. Dôverovala v Božiu prozreteľnosť. V súčasnosti prebieha proces blahorečenia Matky Františky. Pamätná izba, v ktorej Matka Františka zomrela a svoju dušu odovzdala Pánovi, bola poslednou zastávkou našej púte. Skromne zariadená izba, posteľ, na stole pár kníh, ruženec a kríž Nášho Spasiteľa sú posolstvom Matky Františky: „Robiť dobro, rozdávať radosť, urobiť šťastným a viesť do neba“.
Duchovné slovo sestry Daniely FDC a pátra Jaroslawa CR obohatili naše putovanie. V spoločných modlitbách a radostných piesňach pútnici ďakovali Nášmu Pánovi, ktorý nás zaviedol na tieto vzácne a pre nás nové miesta.
Otília Hájková
Program púte vďačnosti: