Dcéry božskej lásky – Farnosť Veľké Leváre

Dejiny Kongregácie Dcér Božskej Lásky na Slovensku

Kongregácia Dcér Božskej Lásky/ FDC / vznikla 21.11.1868 vo Viedni. Zakladateľkou je Božia služobnica – Matka Františka Lechnerová.

Sme medzinárodná kongregácia pápežského práva, ktorá sa venuje apoštolským prácam.

Cieľ Kongregácie: Zviditeľňovať Božiu lásku vo svete, vo výchovnej a vzdelávacej činnosti, v starostlivosti o dievčatá a ženskú mládež, v pomoci rodinám, v charitatívnej činnosti, v dobročinnosti s maximálnou obetavosťou a nezištnosťou.

Heslo Matky Františky: „Všetko pre Boha, pre chudobných a pre našu Kongregáciu.“

Zásada Matky Františky: „Konať dobro, rozdávať radosť, šťastným urobiť a viesť k nebu.“

Sestry prišli na Slovensko ešte za života Matky Františky, ktorá osobne založila kláštor Hubertínum vo Veľkých Levároch v roku 1892. Slovensko v tom čase patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. Po rozpade Rakúsko–Uhorskej monarchie sme patrili do Československej provincie. Počet sestier aj domov vzrastal a mohla byť založená samostatná provincia.

9. jún 1927 – založenie Slovenskej Provincie FDC

Provinciálny dom do r.1950, Trnava – Emmerova ul. 28 „Mariánsky ústav“.

Podľa toho nás volajú sestry mariánky. Dom bol aj miestom kandidatúry a od r. 1942 aj miestom noviciátu. Prvou provinciálnou predstavenou Slovenskej provincie sa stala Matka Alexandrína Maďarová.

Noviciát – obdobie intenzívnej formácie pre rehoľný život – bol otvorený v roku 1930 v Spišskej Sobote.

Sestry postupne otvárali nové domy a v roku 1950 pôsobili na miestach: Veľké Leváre, Spišská Sobota, Prievidza, Trnava, Dolná Krupá, Krupina Podolie, Smolenice, Michalovce, Nitra – Kalvária, Krušovce, Malženice, Galanta, Ivanka pri Dunaji .

Sestry vyučovali deti v školách a materských školách, katechizovali, zakladali náboženské spolky, napr. Mariánsku kongregáciu a Gardu Božského Srdca. Pripravovali s deťmi divadelné hry, zábavné vystúpenia, športové súťaže. Organizovali a viedli pravidelné pobožnosti, zakladali spevácke zbory pre kostoly, pripravovali akadémie a starali sa o chudobných, viedli detské domovy a internáty.

V ranných hodinách dňa 29. augusta 1950 príslušníci štátnej bezpečnosti začali s násilnou likvidáciou rehoľných domov. Všetky domy boli zrušené, majetok prepadol v prospech štátu. Sestry boli vyvezené z našich kláštorov do tzv. sústreďovacích kláštorov, naše sestry do Ivanky pri Nitre. Spišská Sobota sa stala tiež sústreďovacím kláštorom do roku 1952. Dňa 12. októbra 1951 boli mladšie sestry vyvezené na ťažké práce do textilných tovární v Česku.Od r. 1956 sa činnosť sestier v Čechách zmenila, pracovali v domovoch dôchodcov a v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne a duševne postihnuté deti a mládež.

V r. 1950 bol počet sestier 138 sestier so sľubmi. Sestry boli úplne izolované od sveta a pod dozorom zmocnenkýň, ktoré boli dosadené štátnou bezpečnosťou.

Kandidátky aj novicky boli v tomto čase poslané domov, nakoľko sa predstavené obávali o ich životy, pretože ani sestry nevedeli, čo ich čaká. Hovorilo sa o koncentračných táboroch a o Sibíri. Ľudia boli znepokojení, bránili sestry, niektorí neskôr boli aj vypočúvaní, súdení a aj uväznení.

Predstavené jednotlivých kongregácií, najmä provinciálne predstavené, boli uväznené v Hejniciach /Česko/, v bývalom františkánskom kláštore, pod prísnym štátnym dozorom.

Z našich sestier bola uväznená Sr. M. Karolína Rebrová, sekretárka, od 28.júna 1952 do 3. apríla 1954, namiesto provinciálnej predstavenej Matky Alexandríny Maďarovej, ktorá mala veľké zdravotné problémy. Staršie a choré sestry zostali na Slovensku v Charitných domoch, kde boli sestry z viacerých rehôľ, samozrejme pod štátnym dohľadom.

V r. 1968, kedy nastali politické zmeny a sloboda Cirkvi, bolo možné prijať nové rehoľné povolania. Po troch rokoch politického uvoľnenia sa sloboda končí tvrdou politickou normalizáciou a Cirkev je ešte intenzívnejšie prenasledovaná. Vytvára sa podzemná sieť spolupráce s tajne vysvätenými biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, nadväzujú sa tajné kontakty s dievčatami, ktoré chceli sa stať rehoľnými sestrami v duchu našej charizmy. V našej Slovenskej provincii sa v r. 1979 vytvorili dve centrá tzv. „externých“ sestier, a to v Bratislave a v Košiciach. Táto forma existencie Slovenskej provincie trvala až do roku 1989.

V súčasnosti má Slovenská provincia 40 sestier, 1 novicku. Pôsobíme v 7 komunitách na Slovensku: Michalovce, Košice, Prievidza, Trnava, Ivanka pri Dunaji, Bratislava, Veľké Leváre.

Pešia púť k Obdivuhodnej Matke Františke

Láska Ježišovho Srdca ju podnecovala pomáhať ľuďom v núdzi, najmä dievčenskej mládeži. Matka Františka zakladateľka Kongregácie Dcér Božskej Lásky už ...

Čítať Viac