V sobotu 5.júla 2025 popoludní mierili kroky mnohých spoluobčanov, ale aj autá cezpoľných návštevníkov do Kláštora Hubertínum vo Veľkých Levároch, kam nás na Deň otvorených dverí pozvali sestričky z Kongregácie Dcér Božskej lásky na Slovensku. Pre návštevníkov pripravili pútavý program. Oboznámili nás s históriou kláštora, spritualitou rehole a poukazovali nám priestory budovy. V spoločenskej miestnosti záujemcom premietli dokumentárny film Pilátova amnestia, o likvidácii kláštorov v Československu po politickom prevrate r. 1948.
Založenie kláštora Hubertínum je spojené s rodinou Koloničovou a Wenckheimovou. Na pamiatku grófky Huberty Wenckheimovej rod. Koloničovej, ktorá zomrela v mladom veku, darovali jednoposchodový dom rehoľnej kongregácii, aby v ňom zriadili školu na vzdelávanie a výchovu dievčat, na podporu chudobných detí v obci. Kongregáciu Dcér Božskej lásky založila v r. 1868 vo Viedni, vtedy mladá žena z Bavorska, Františka Lechnerová. Pripravovala sa na dráhu učiteľky. Trápili ju ťažké sociálne pomery, chudoba detí, dievčat a žien vo vtedajšom svete. Zakladala sirotince, materské školy, školy a internáty vo Viedni a postupne aj v mnohých mestách a obciach Rakúsko – uhorskej monarchie. V r. 1892 bola prítomná pri otvorení kláštora vo Veľkých Levároch. Materskú a základnú školu tu viedli sestričky z Kongregácie do r. 1950. Dokázali tu vytvoriť prostredie a vzťahy, na ktoré si prišli s vďačnosťou zaspomínať dnes už 80-97 roční pamätníci, ktorí kláštor navštevovali ako deti. V r. 1950 bola táto činnosť v kláštore vtedajším politickým zriadením zlikvidovaná. Sestričky z obce odviezli a budova bola zoštátnená. Priestory boli naďalej využívané ako škola až do r. 1991. O niečo mladší návštevníci si prišli zaspomínať na školské časy po r. 1950, či už ako žiaci, ktorí tu navštevovali prvé ročníky základnej školy alebo ich učiteľky. Prišli však aj tí, ktorých história a súčasnosť kláštora a Kongregácie jednoducho zaujíma.
Vzdelávaním detí a šírením dobra medzi obyvateľmi ovplyvnili sestry Kongregácie niekoľko generácií obyvateľov obce. Po zrušení kláštora 29.8.1950 zostalo mnoho bolesti, pretrhnuté úsilie a vzťahy. Sestričky boli násilne vysťahované do Ivánky pri Nitre a o rok 12.10.1951do pohraničia v Čechách. Vyštudované učiteľky, ktoré sa chceli venovať vzdelávaniu a výchove detí, skončili ako robotníčky v textilných továrňach. Budova kláštora naďalej slúžila pre potreby školy, no v rukách štátu beznádejne chátrala. V r. 1991 sa triedy základnej školy presťahovali do novej budovy. Zdevastovaná budova kláštora zostala prázdna.
Po zmene politických pomerov r. 1990, štát vrátil kongregácii na Slovensku viacero poškodených budov, v r. 1950 ich mali 12. Aj keď nemali dostatok síl a financií všetky opravovať a používať, r. 1997 sa vrátili do Veľkých Levár. Rozhodli sa tak preto, lebo kláštor vo Veľkých Levároch – jediný na Slovensku – navštívila zakladateľka kongregácie, Matka Františka, o čom svedčí aj pamätná tabuľa na budove. Kláštor opravili a zariadili ako charitný dom na opatrovanie starších sestier. V r. 1998 bývalo v charitnom dome 27 sestričiek, teraz ich je 12. Najstaršia sestra Blanka má 104 rokov.
Ďakujeme sestričkám za pozvanie! Deň otvorených dverí nám umožnil lepšie spoznať život a poslanie Kongregácie Dcér Božskej lásky, nahliadnuť do priestorov inak tajomnej budovy a pri pohostení v príjemnom prostredí vypočuť spomienky a zážitky pamätníkov. Sestričkám vo Veľkých Levároch i celej kongregácii ďakujeme za všetko, čo pre obyvateľov obce v minulosti urobili a robia a prajeme všetko dobré.
Foto: Kláštor Hubertinum Text: M.Biksadská, s pomocou sestry Daniely, FDC a s použitím materiálov na stránke https://farnost.velkelevare.info/kongregacie/dcery-bozskej-lasky/