V nedeľu 8. mája sa v našej farnosti konala tradičná oslava sviatku patróna hasičov sv. Floriána. Slávnostnú atmosféru sa dalo cítiť už pri vstupe do chrámu, kde sa zhromaždili naši hasiči z Dobrovoľného hasičského zboru Veľké Leváre. Veriacich mohla zaujať aj krásna historická vlajka hasičov. Prehliadnuť sa nedalo ani červeno-biele auto s modrými majákmi, ktoré sa stalo najmladším členom technickej výbavy miestneho zboru a po omši ho čakalo udelenie Božieho požehnania – aby dobre slúžilo. Svätú omšu celebroval pán farár páter Jaroslav CR. V kázni nadviazal na slová evanjelia a medzi inými aj hasičom zdôraznil myšlienku Ježiša Krista "aby boli jedno". Najmä pri hasení požiaru je potrebné zachovať si ducha spolupráce a vzájomnej dôvery. To je to, čím môžu hasiči svedčiť ako kresťania v svojej službe blížnym. Po skončenej Euchristii sa pán farár s hasičmi a veriacimi odobral pred kostol požehnať nové auto, ktoré tentoraz nekropilo, ale samo bolo pokropené svätenou vodou a spustilo sirénu, hoci nehorelo. Ale aj to patrilo k slávnostnej atmosfére.
Počul som krásny hlas, Mária volá nás:
„Poďte ku mne! Poďte sem, pútnici verní služobníci...“
V nákupnom centre pobehuje malé dievčatko. Nesmelo sa obzerá vôkol seba. Lieta ako poranené vtáča – uteká a zrazu sa zastaví, akoby kohosi zazrelo. Tvár si skryje do svojich malých ručičiek a rozplače sa. Krokodílie slzy jej stekajú po červených líčkach. Stojí a narieka... Zastaví sa pri nej jeden pán a pýta sa: „Prečo plačeš dievčatko?“ „Hľadám svoju mamičku“ – vzlyká. „Aká je tvoja mamička?“ Dievčatko si zotrie slzičky a uja sa opýta: „ Vy ju nepoznáte?“ Pán pokrúti hlavou, že nie. Dievčatko s úsmevom odpovie: „ Moja mamička je najlepšia zo všetkých!“
Ďakujem Vám zo srdca za spoločné prežité chvíle a prajem Vám, aby ste neustále zakúšali
Božiu lásku a mali nádej, lebo Kristus vstal z mŕtvych a nemožné urobil možným.
Slová na rozlúčku, stisk ruky, poďakovanie a pútnici vyrazili z Bratislavy na posledných pár kilometrov domov. Naša púť sa skončila. Plní dojmov sme sa vrátili domov. S najbližšími sme sa podelili o zážitky i dojmy. Neostáva nám viac, než spomínať. V tomto jubilejnom roku Božieho Milosrdenstva sme sa vydali na púť Mariazell – Venezia (Benátky) – Roma (Rím) – Firenze (Florencia). Prežili sme šesť dní pod ochranou nášho Pána, v modlitbách sme vyprosovali milosti a nachádzali pokoj v dušiach, keď sme prechádzali týmito svätými miestami.
Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. (Ex 34,6)
Sestra Faustína spozorovala vo svojej cele Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie, druhou sa dotýkal hrude. Z rúcha na prsiach vychádzali dva lúče – červený a bledší. Ježiš jej povedal: “Namaľuj obraz, ktorý vidíš, s týmto nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba!
Na Kvetnú nedeľu 20. marca 2016 bolo slávnostne požehnané nové sedadlo kňaza predsedajúceho bohoslužobnému zhromaždeniu. Spolu s ním boli odovzdané do používania aj nové sedadlá pre koncebrantov a miništrantov spolu s novými kľakátkami. Nové liturgické zariadenie je štýlovo prispôsobené nášmu barokovému chrámu.
Pre povzbudenie viery úvádzame aj úryvok textu zo spomínaného obradu požehnania:
"Dnes sa po prvý raz dáva do liturgického používania toto nové sedadlo. Spoločne chváľme drahí bratia a sestry, Boha a nášho Pána, ktorý je vo svojich služobníkoch milostivo prítomný, aby prostredníctvom nich učil, riadil a posväcoval veriacich, A prosme ho, aby urobil čoraz dokonalejšími tých, čo vykonávajú takú svätú službu."
Pred tvárou Všemohúceho Boha, preblahoslavenej Panny Márie a všetkých Pánových svätých, ako aj pred Tebou otec provinciál sľubujem Bohu na jeden rok čistotu, chudobu a poslušnosť v Kongregácii zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista podľa jej Konštitúcií. Nech mi Boh pomôže splniť tento záväzok čo najvernejšie.
V každom meste sme zháňali magnetky. Malé spomienky na naše putovanie Poľskom. Sú na chladničke a keď pohľadom zablúdime na niektorej z nich ... zaspomíname si. Czentochowa – Koscierzyna – Poznaň – Svätá hora Gastyn – Wroclaw – Klodzko – Wambierzyce – Ksiaz – Swidnice – Teplické skaly. Prežili sme šesť príjemných a jedinečných dní. V modlitbách a piesňami sme sa prihovárali k naše Nebeskej Matke. Vyprosovali sme pokoj a pokoru, prosili sme o príhovor u Syna za upevnenie viery členov našej farnosti a udelenie milosti. Svoje prosby sme predniesli na omšiach, ktoré boli slúžené na pútnických miestach.
Milosť dnes ti bola daná,
prijať sväté telo Pána.
Nech ti v srdci stále býva
a s ním tvoja viera živá.
Milosť dnes ti bola daná,
prijať sväté telo Pána.
Nech ti v srdci stále býva
a s ním tvoja viera živá.