„Jubileum bude svätým rokom, ktorý sa bude vyznačovať nádejou, ktorá nezapadne, nádejou v Boha. Nech nám pomôže znovu objaviť potrebnú dôveru v Cirkev i v spoločnosť, v medziľudské vzťahy i vzťahy medzi národmi, v podporu dôstojnosti každého človeka a úctu k stvoreniu. Nech je naše svedectvo viery vo svete kvasom skutočnej nádeje, ohlasovaním nového neba a novej zeme (porov. 2 Pt 3, 13), kde budeme prebývať v spravodlivosti a svornosti medzi národmi, pokým smerujeme k naplnenie Pánovho prísľubu. (Spes non confundit, 25)
Nie každý pôjde do Ríma. Avšak aj my máme okolo seba mnoho kostolov, ktoré by sme mohli navštíviť. Uvažujeme v našich rodinách a v našej farnosti nad takýmito návštevami? Akú náplň by sme im chceli dať? Aké sú najnaliehavejšie témy pre nás, pre naše rodiny, pre ľudí v ťažkostiach.
Nie zriedka aj v našich spoločenstvách vznikli napätia, ťažkosti Ani naše rodiny neobchádzajú manželské krízy. Niektoré skutočnosti zostali nedopovedané, priam aj neodpustené.
Jubileum nás vyzýva prosiť za tieto situácie, obetovať na tieto úmysly nejakú tú spoločnú púť. Nebojme sa pomenovať tieto skutočnosti a postaviť ich v tomto roku pred tvár Božieho milosrdenstva. Možno samotné dotknuté osoby nebudú mať odvahu prísť do týchto milostivých kostolov: urobme to za nich, ak o nich vieme a urobme to aj za tých, o ktorých to nevieme. Možno nám Pán tam vnukne, čo by sa dalo urobiť pre tieto delikátne situácie.
Naplánovať si osobne alebo aj v spoločenstve viaceré návštevy milostivých kostolov s osobitnými obsahovými náplňami môže byť veľmi zaujímavým a účinným prvkom formácie i pastorácie v tomto roku.
Kiež by tento rok uzdravil naše rany a urobil z nás odvážnych svedkov viery a nádeje uprostred sveta, ktorý očakáva v tomto roku rozuzlenie (alebo ešte hlbšie zamotanie) situácie, ktorá vôbec nie je jednoduchá. Nech by sa však čokoľvek stalo, to najdôležitejšie, čo potrebujeme je … otvoriť si srdcia.
„Uzavreté srdcia, tvrdé srdcia, nám nepomáhajú žiť. Preto je milosťou Jubilea otvárať a predovšetkým otvárať srdcia nádeji. Nádej nesklame (porov. Rim 5, 5), nikdy! Dobre sa nad tým zamyslite. V zlých časoch si človek myslí, že sa všetko skončilo, že nič nemá riešenie. Ale nádej nikdy nesklame.“ (František, Príhovor pri otvorení jubilejnej brány vo väznici Rebibbia, 26.12.2024)
A práve v zlých časoch sú potrební svedkovia nádeje.
Z textu Pavla Gracha SDB zostavila M.Biksadská