„ Byť človekom znamená byť zodpovedný. Znamená to hanbiť sa za nezavinenú biedu. Znamená to byť hrdý na víťazstvo, ktoré dosiahli kamaráti. Znamená to cítiť, že keď priložíme svoj kamienok k ostatným, pomáhame stavať svet.“ Antoine de Saint Exupéry
V týchto dňoch máme príležitosť zaspomínať si na vzácneho človeka, pána Jozefa Jurkoviča, ktorý by v októbri 2024 oslávil 90. narodeniny. Pán Jurkovič sa zapísal do života farnosti i obce Veľké Leváre viacerými činnosťami.
Pri organe spieval od 80-tych rokov, popri organistovi p. Eduardovi Sedláčkovi a keď on spievať pre chorobu nemohol, pán Jurkovič túto úlohu naplno prevzal. Po revolúcii v roku 1989 sa spievaniu v kostole otvorili nové možnosti. S podporou pána dekana Karola Benovica a organistky Gabiky Sedláčkovej, pán Jurkovič založil a viedol kostolný spevokol. Zostavil spevník a spevokol s láskou a entuziazmom viedol až do 80 rokov života.
Svoj čas ochotne venoval farnosti aj ako stavebný odborník. Pôsobil pri bohatej stavebnej činnosti, v 80-tych rokoch pri opravách kostola pod vedením pána dekana Benovica. Po uvoľnení pomerov v r. 1990 sa opravy rozbehli ešte intenzívnejšie a pán Jurkovič sa na nich podieľal aj pri P. Jaroslavovi Kinkovi CR (oprava habánskej kaplnky, reštaurovanie oltárov , stavebné práce v kostole, na fare, na zriadení pastoračného centra pri habánskej kaplnke atď.)
Spolu s pánom dekanom Benovicom a vtedajším starostom p. Eduardom Hollým, po otvorení hraníc, rozvinuli bohatú spoluprácu so susednými obcami v Rakúsku na úrovni obecných samospráv i farností. Bolo to možné aj vďaka tomu, že pán Jurkovič plynule ovládal nemecký jazyk. Nadviazané kontakty a návštevy najmä spevokolu pretrvávajú dodnes.
Jozef Jurkovič sa narodil i zomrel vo Veľkých Levároch (* 17.10.1934 ⴕ 22. 01.2018). Rodičia: Bedrich Jurkovič a Jozefína rod. Gregorová mali 6 detí. Najstarší by bol „Fridinek“, ale ten krátko po narodení zomrel. Jozef bol druhý v poradí. Navštevoval základnú školu v obci, pokračoval na vyššej škole v Malackách a potom študoval na Strednej stavebnej škole v Bratislave. Ako 15 ročný pomáhal pri meracích prácach na stavbách u svojho strýka Františka Matúška. Popri tom sa naučil hrať na husliach a neskôr ako samouk aj na trombón. A tak mohol hrať v miestnej kapele.
Pracoval ako technik a neskôr ako technický námestník v miestnom podniku Prefa Veľké Leváre, po jej zániku v panelárni v Petržalke.
Aktívne pôsobil v TJ Prefa Veľké Leváre. Hral stolný tenis a futbal.
Od mladosti pracoval ako poslanec MNV a ako predseda stavebnej komisie. Stál pri vzniku verejnoprospešných stavieb v obci – dom smútku, kultúrny dom, zdravotné stredisko, základná škola a zúčastňoval sa na ich výstavbe. V r. 1990 po vzniku obecnej samosprávy bol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva, zástupcu starostu a predsedu stavebnej komisie. Tieto funkcie vykonával do r. 2002.
Projektoval rodinné domy a drobné stavby stavebníkom vo Veľkých Levároch i v okolitých obciach. Vždy bol ochotný ľuďom poradiť a pomôcť odbornými radami pri riešení bývania i podnikania .
S vďačnosťou spomíname a ďakujeme Bohu za svedectvo svedomitého a dobrom naplneného života pána Jurkoviča. Večné odpočinutie daj mu pane.
Text: Mária Biksadská v spolupráci s rodinou p. Jurkoviča
Foto: archív farnosti