V posledný septembrový deň sa hŕstka veriacich z našej farnosti vydala na púť do Žarošic. Nazrime do histórie tohto pútnického miesta. Spoľahlivým sprievodcom sú nám informácie čerpané z brožúrky „Zlatá sobota v Žarošiciach.“ Začiatky putovania sa strácajú v dávnej minulosti. Isté je však, že v roku 1322 kráľovná Eliška Rejčka sem darovala milostnú sochu Starej Matky Božej Žarošickej, ktorá je uctievaná dodnes. Socha je vyrezaná z jedného kusu dreva a je vysoká 142 cm. Panna Mária pravicou žehná a v ľavej ruke chová Ježiška, ktorý je odetý do dlhej tuniky.
Jedna z legiend hovorí, že v čase dobývania Viedne sa dostal oddiel Turkov až na Moravu. Turecký paša s dvomi dôstojníkmi vkročil do kostola. Keď uzreli sochu Panny Márie začali ju neľútostne urážať. Zrazu si všimli, že Bohorodičke sa po tvári kotúľajú slzy. Paša sa rozplakal, zrazu oslepol. Padol na kolená. Panne Márii sľúbil, že keď sa mu vráti zrak, stane sa kresťanom. Tak sa aj stalo. Nechal sa pokrstiť, zrak sa mu vrátil, a do smrti žil ako pustovník.
Pútnické miesto Žarošice má bohatú históriu takmer od polovice 17.storočia. K Bohorodičke Panne Márii prichádzali užialení kresťania vyprosovať nie len pomoc a ochranu, ale i vrúcne ďakovať za udelené milosti. „ Panna Mária zverujeme ti všetky bôle a ťažkosti nášho života. Prosím, vyslyš naše volanie o pomoc a vypros nám u Boha ich riešenie.“
Pani Emília Peloušková spomína na putovanie k Panne Márii. Do Žarošic sme išli cez kopec asi 10 km. Viezli sme na rebriňáku, ktorý ťahal jeden kôň. V slávnostnom kroji sa nedalo na voze sadnúť ani kľaknúť, držali sme sa okrajov voza za chrbtom. Pred Žarošicami sme z voza vysadli, zobrali sme bielu „pentlu“ stuhu a so spevom sme sprevádzali sochu Panny Márie do kostola sv.Anny.
Viera spojená s presvedčením, že jedinou záchranou v ťažkom živote je putovanie k „Divotvurkyně“ Moravy k Matke Božej Žarošickej dáva nádej na vyslyšanie modlitieb a udelenie milostí. Začiatkom 19. storočia celú Európu sužovala veľmi nákazlivá choroba – cholera. Do Žarošic putovali dlhé procesie veriacich s prosbou na odvrátenie moru. Vyprosovali pomoc a uzdravenie pre všetkých doma, i tých, ktorí sa cestou nakazili a ležali na vozoch. Vrúcnymi modlitbami sa prihovárali k Matke Božej za uzdravenie chorých a ukončeniu moru. Uvádza sa, že v roku 1848 putovalo do Žarošic až 37 procesií zo slovenských, rakúskych, moravských, českých i nemeckých obcí. S úctou a pokorou prichádzali slovenskí pútnici, pokľakli a v pobožnostiach vyprosovali uzdravenie chorých a odvrátenie moru. Slová potechy od Matky Božej „viera ťa uzdraví, nestrácaj nádej, nie je nič stratené. Dôveruj tajomstvám Bohu, vstaň a s vierou v srdci kráčaj ďalej“ si pútnici niesli a uchovávali vo svojom srdci. Traduje sa, že to bola „najpromodlenejšia púť“ v celej histórii. Modlitby boli vyslyšané, mor ustupoval a hromadné zomieranie skončilo. Veriaci dodnes nezabudli na svoj sľub a k Matke Božej putujú každý rok.
Poďme do dnešných čias. Veriaci z našej farnosti putujú do Žarošic od dávnych čias. S P. Jaroslawom CR. takmer tridsať rokov. Naše putovanie začalo v sobotu ráno. Po rannej modlitbe sme vrúcne vyprosovali u sv.Krištofa ochranu a sprevádzanie našich krokov počas celého putovania. Veriaci s radosťou v srdci a s piesňou na perách putovali k Panne Márii Žarošickej. V srdciach boli ukryté vrúcne prosby, žiale a modlitby, ktoré sme niesli k našej Nebeskej Matke. Každým rokom sa zverujeme Matke Božej Žarošickej so všetkými starosťami a bolesťami. Panna Mária Pomocnica kresťanov Tvoje materinské srdce prežíva naše núdze a zotiera slzy z našich tvári. Modlitbou ďakujeme za Tvoj príhovor u Ježiša Krista. Zvony na miestnom kostole zneli akosi slávnostnejšie, pretože vítali starých známych, veľkolevárskych pútnikov. Pokľakli sme pred oltárom, nad ktorým kraľuje Matka Božia Žarošicka s pokorou a modlitbou na perách. Prišli sme k Tebe naša milovaná Matička, vzhliadni na srdcia všetkých, ktorí plačú. Pomôž nám v núdzi a vyprosuj našu ochranu u Svojho Syna Ježiša Krista. S Ním chceme kráčať a žiť. Svätú omšu celebroval P. Jaroslaw CR. Po krátkej obedňajšej prestávke sme sa vydali na Krížovú cestu. Krížovú cestu v Žarošiciach tvorí 14 murovaných Božích muk, ktoré lemujú areál kostola. V slepých výklenkoch je súbor štrnástich mozaik. Mozaiky sú zhotovené z rôznych veľkostí štiepaných sklenených kociek a tvoria cyklus pašijových výjavov. Naše milé stretnutie s Nebeskou Matkou sa chýlilo ku koncu. Obrátili sme sa k Tebe naša Nebeská Matka v plnej dôvere, akú má dieťa ku svojej matke. Bolo nám s Tebou dobre. Zabudli sme na starosti všedných dní. Každú modlitbu či prosbu sme prežívali srdcom. Ďakovali sme za pomoc a ochranu. Krásne a šťastné chvíle sme prežili pri našej Matičke. Za vrúcne prijatie a chvíle strávené v náručí našej milovanej Matičke Žarošickej sme sa poďakovali modlitbou Svätého ruženca a piesňou na rozlúčku. Odnášame si domov pokoj v srdci a nádej, že naše kroky bude Matička sprevádzať až do ďalšieho stretnutia. Počas chvíľ oddychu sme smutne zaspomínali na p. farára Pohanku, ktorý nám počas našej púte veľmi chýbal.
Poslednou zastávkou našej púte bola „kaplička“ pri zdravej vode. Osviežili sme sa chutnou zdravou vodou. Každý pútnik si načrel tejto liečivej vody i do fľaše, ktorú mal po ruke. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme uzreli do nového šatu odetý liečebný dom Zdravá voda. Okolie prameňa zdravej vody počas niekoľkých rokov skrásnelo. Obdivovali sme premenu tohto pútnického miesta.
Za duchovné slovo počas púte Pán Boh zaplať nášmu duchovnému pastierovi P. Jaroslawovi CR. Za technickú prípravu a príjemný priebeh púte vyslovujeme vrúcne Pán Boh zaplať p. E. Hollej.
Otília Hájková