Kostol Mena Panny Márie vo Veľkých Levároch slúži obyvateľom a návštevníkom obce už 290 rokov. Prečo ho naši predkovia postavili? Kto bol staviteľom kostola? Ktorých svätcov predstavujú sochy vo výzdobe kostola? Na tieto a mnohé iné otázky nám vo svojej prednáške odpovedal historik Mgr. ThLic. Martin Hoferka, Th.D. zo Záhorského múzea v Skalici.
S kostolom a farnosťou vo Veľkých Levároch sú spojené mená viacerých významných osobností. Juraj Selepčéni , (* 24. apríl 1595, Slepčany – † 11. január 1685, Letovice) ostrihomský arcbiskup navštívil Veľké Leváre 16. mája 1676, aby znovu posvätil pôvodný kostol, ktorý bol predchodcom súčasného. V r. 1595-1674 ho používali evanjelici.
Kardinál a viedenský arcibiskup Žigmund Kolonič, ( *30.5.1677 Veľké Leváre – ⴕ 12.4.1751 Viedeň), dal na mieste starého kostola postaviť nový veľkolepý chrám. Kostol stavali v rokoch 1729 -1733 pod vedením Jána Damiániho, staviteľa z Viedne. Na stavbe kostola i na jeho výzdobe sa podieľali ponajviac viedenskí majstri a umelci. Kardinál Kolonič stavbu financoval a 20. septembra 1733 slávnostne posvätil. Na miestach, kde bol kostol posvätený, sú dodnes konsekračné kríže.
Kostol mal pri posviacke 5 oltárov. Neskôr boli postavené ďalšie dva bočné oltáre. Hlavný oltár, pôvodne barokový bol okolo r. 1780 prestavaný v luiséznom štýle. Je to najväčší a slohovo najhodnotnejší luisézny oltár na Slovensku. V strede oltára je olejomaľba Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na štíte oltára je reliéf Najsvätejšej Trojice medzi anjelmi. Po stranách sú na konzolách umiestnené sochy kráľa Dávida s harfou a sv. Jakuba s knihou a palicou. V strede je umiestnený svätostánok a po jeho stranách sochy adorujúcich anjelov.
Po oboch stranách pätky triumfálneho oblúka sú umiestnené dva bočné oltáre. Oltár sv. Jozefa je vpravo. Oltárny obraz znázorňuje sv. Jozefa s Dieťaťom Ježišom. Po stranách sú sochy sv. Jána Krstiteľa a Zachariáša. Na mramorovom stole je pod sklom staršia drevená soška trpiaceho Krista Ecce homo. Po stranách sú relikviáre.
Oproti tomuto oltáru na ľavej strane je oltár sv. Anny. V strede je obraz svätice s dcérou Pannou Máriou. Po stranách sú sochy neznámych svätcov. V strede oltárneho stola je soška Sedembolestnej Panny Márie. Po stranách sú relikviáre.
Pri oltári sv. Anny je mramorová krstiteľnica s medeným príklopom, na ktorom sú sošky Ježiša a Jána Krstiteľa. Je to dar zakladateľa kostola.
Na ľavej strane v rozšírenom priestore je na vyvýšenom podstavci socha Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.
Pri ľavostranných pilieroch je baroková kazateľnica. Ozdobená je sochami anjelov a reliéfmi zo života Panny Márie. Na okrajoch striešky kazateľnice sú anjeli so znakmi štyroch evanjelistov, na jej vrchole je socha Dobrého Pastiera.
Na ľavej strane nasleduje bočný oltár Ružencovej Panny Márie. Je to neskorobaroková práca. V strede pod sklom je socha Panny Márie. Po bokoch sú sochy sv. Kataríny Sienskej a sv. Dominika. Obidvaja boli členmi Dominikánskeho rádu, ktorý šíri úctu a potrebu modliť sa sv. ruženec.
Oproti na pravej strane je bočný oltár svätého Matúša. Olejomaľba v strede znázorňuje sv. Matúša s anjelom. Po stranách sú sochy sv. Petra a sv. Pavla. Na oltári sa nachádza relikviár, dar zakladateľa kostola privezený z Ríma.
Posledný bočný oltár na ľavej strane je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Na rozdiel od predchádzajúcich bočných oltárov, ktoré sú z mramoru, je tento neskorobaroková drevorezba. V r. 1756 ho kostolu daroval Ladislav Kolonič. Sv. Ján Nepomucký je znázornený na oltárnom obraze aj ako socha umiestnená v sklenenej truhle pod obrazom. Po stranách oltára sú sochy sv. Leonarda a sv. Floriána. Sv. Leonard je patrónom proti nákaze zvierat a sv. Florián ochrancom pred požiarmi, teda svätci, ku ktorým sa vtedy ľudia často utiekali.
Po pravej strane nasleduje oltár sv. Františka z Assisi. Je to takisto neskorobaroková práca z r. 1740. Dali ho zhotoviť miestni veriaci. Olejomaľba v strede predstavuje stigmatizovaného Františka z Assisi. Po stranách sú sochy sv. Antona Paduánskeho a sv. Bonaventuru.
V podveží kostola je chór s organom. V strede ohrady chóru je farebný erb Koloničovcov.
Vo veži kostola boli 4 zvony, zasvätené Panne Márii (15q, 1500 kg), sv. Jozefovi (9 q, 900 kg), sv. Anne (7q,700 kg) a umieračik ( 1/2q, 50 kg). Počas prvej svetovej vojny boli tri zvony zrekvirované na liatie kanónov. Zostal len umieračik. Po skončení vojny nové zvony pre kostol vyrobila brnenská firma. Veľký zvon Panna Mária (800 kg) a malý zvon Anjel (300 kg) hradili miestni veriaci i krajania žijúci v Amerike. Prostredný zvon Sv. Štefan dal vyhotoviť patrón kostola Štefan Wenckheim. Slávnostná posviacka nových zvonov sa konala 24.apríla 1921.
Pod kostolom sú krypty. Boli v nich pochovávaní príslušníci rodiny Koloničovcov a Wenckheimovcov. Posledný tu bol v r. 1924 pochovaný Štefan Wenckheim.
Poznámky z prednášky, s pomocou materiálov o histórii kostola z internetu /farnost.velkelevare.info/ a z publikácie Milan Hromnik: Veľké Leváre, napísala Mária Biksadská
Foto: V. Hurbánek