Prežili sme a ešte stále prežívame časy rôznych obmedzení, chorôb, spoločenských otrasov, ekonomických kríz, ale i vojnové časy v Európe. Útechu sme nachádzali a stále nachádzame v modlitbách. V kostoloch ale i v súkromných modlitbách sme vrúcne prosili našu Nebeskú Matku Pannu Máriu o pomoc a príhovor u Jej Syna Ježiša Krista. V tichých modlitbách naša myseľ neraz zaletela až za hranice – na Moravu k „ Divotvurkyně“ Moravy k Matke Božej Žarošickej. Po dlhej prestávke, ktorú nám pripravili covidové opatrenia, sme sa konečne začiatkom októbra vydali na „zásvětnou, zaslíbenou pouť“ a „pospíchali“ sme k Našej Matke. V srdci nám stále zneli slová pápeža Františka:„ Nie sme siroty, máme v nebi Matku, ktorá je Svätá Matka Božia. Učí nás čakať i v čase, keď sa zdá, že všetko stráca zmysel. Ustavične dôveruje tajomstvám Boha. Nech je Mária oporou pre naše kroky a stále sa prihovára našim srdciam slovami – Vstaň! Pozeraj dopredu až za horizont“.
Hlahol zvonov nás privítal v Žarošiciach. S pokorou a s radosťou v srdci sme pokľakli pred oltárom, na ktorom tróni Panna Mária Žarošická. Socha je vyrezaná z jedného kusu dreva a je vysoká 142 cm. Panna Mária pravicou žehná a v ľavej ruke chová Ježiška, ktorý je odetý do dlhej tuniky. Bohorodička je odetá do kroja francúzskych kráľovien, ktoré nosili v 14.storočí. Je zobrazená ako matka- hlavu má zahalenú bielou šatkou a panna- podľa stredovekej tradície rozpustené vlasy. Žezlo v pravej ruke symbolizuje Kráľovnú nebies. Baroková korunka z roku 1687 zdobí hlavu Bohorodičky i Jezuliatka. Spolu si teraz pripomenieme trocha histórie, ktorú nám v pútavom príhovore podal P. J. Pohanka. Bolo to veľmi dávno, keď švédske vojská pustošili Brno. Boje nemali konca kraja, vojsko hladovalo a vojaci začali pustošiť a rabovať okolie. Nemali zábran rabovať a ničiť kostoly. Tak sa stalo, že socha Panny Márie Žarošickej sa ocitla na voze švédskych vojakov. Hustý dážď rozmočil cesty a voz zapadol. Vojaci začali vyhadzovať mnohé predmety. Bohorodičku vyzliekli z krásnych „ šatičiek“, do ktorých ju obliekli mnohí pútnici. Strhávali z nej ružence, šperky a milodary, ktorými ju ozdobili vďační veriaci. Nakoniec drevená socha skončila na hromade rôznych predmetov. V nepriaznivom počasí po lese kráčal muž- Josef Nemec. Zrazu začul jasný hlas „ Josefe, vem si mě s sebou“. A tak sa stalo. Vložil sochu do batohu a kráčal domov. Sochu položil na stôl vo svojej izbe. Ráno sa celá dedina zbiehala pred Josefov dom. Všetci si mysleli, že jeho dom horí. Jasná žiara oslepovala modliacich sa ľudí, ale socha v dome nebola. Zmizla. Bola opäť v lese. Bohorodička Panna Mária tak naznačila, že nemôže ostať len u Josefa, ale patrí všetkým veriacim v pútnickom kostole. Svoje vznešené miesto má nad hlavným oltárom.
Počas omše ktorú celebrovali Páter Jaroslaw CR. i P. J. Pohanka sme našej Nebeskej Matke predniesli svoje prosby. V tichej modlitbe sme sa s Nebeskou Matkou podelili o svoje úmysly, s ktorými sme kráčali na túto púť.
Po obede sme sa vydali na pobožnosť Krížovej cesty. I tu nazrieme do histórie. V každom kostole sú na bočných stenách umiestnené obrazy s tradičnými štrnástimi zastaveniami Krížovej cesty. Na pútnickom mieste v Žarošiciach sú obrazy vonku vo zvláštnych „kapičkách“ Zamysleli ste sa niekedy nad otázkou ako pobožnosť Krížovej cesty vznikla? Bolo to v stredoveku. Západní rytieri dobyli Jeruzalem a stále viac a viac ľudí putovalo do Svätej Zeme, na miesta kde žil a hlavne kde trpel Ježiš Kristus. Pútnici boli obdarovaní vzácnymi odpustkami. No na cestu sa mohli vydať len zámožní a zdraví ľudia. Otcovia z rádu sv. Františka, ktorí sväté miesta strážili, chceli túto pobožnosť umožniť i prostým ľuďom. Na miestach, kde sa pútnici zastavovali dali namaľovať obrazy Krížovej cesty a umiestňovali ich v kostoloch. Tak vzniklo štrnásť zastavení tejto pobožnosti. Je to cesta životom, na ktorej nás čaká veľa zvláštnych a nečakaných stretnutí. Niektoré zastavenia nám pohladia dušu , ale mnohé sú bolestné. Na týchto zastaveniach potrebujeme niekoho kto nám dá odvahu a podá pomocnú ruku vstať a s chuťou kráčať ďalej. ( zdroj Hlas od Panny Márie – „ K zamyšlení“ farnosť Žarošice.)
Naše milé stretnutie s Nebeskou Matkou sa chýlilo ku koncu. Bolo nám pri nej dobre, otvorila svoju náruč a privinula si nás k sebe. Všetky svoje deti obdarila dobrotou a milotou ako každá matka, ktorá obetuje kus svojho srdca pre svoje deti. Poďakovali sme sa modlitbou Svätého ruženca a piesňou na rozlúčku. Odnášame si domov radosť zo stretnutia a krásne spomienky na chvíle strávene s „Divotvurkyňou Moravy“.
Posledné „Ďakujeme a s Pánom Bohom“ sme dali P..Josefovi Pohankovi, ktorý bude šíriť Evanjelium v novej farnosti. Nech Pán Boh žehná vaše kroky na ceste k Matke Božej a k Jej Synovi Ježišovi Kristovi. Dary Ducha Svätého nech prinášajú hojné ovocie pri hlásaní Božieho slova. Lúčime sa s ťažkým srdcom. Vaše milé privítania a vzácne slová boli balzamom na naše ubolené srdcia. Budeme na Vás P.J. Pohanka s úctou vďačne spomínať.
Ešte krátka cesta pre zdravú vodu, ktorá nás osvieži a uhasí smäd na spiatočnej ceste domov. Všetci sme si mysleli, že zdravá voda je voda, ktorá nás posilní a zbaví nás smädu. Ale Zdravá Voda je… Osada Zdravá Voda je časť obce Žarošice. Eviduje 45 adries a trvale v nej žije 19 obyvateľov. Do tretice trocha histórie.
Zdravá voda patrí medzi najstaršie kúpele na Morave. Slávny český kráľ Přemysl Otakar II vydal v roku 1270 povolenie na prevádzku verejných „lázní“. Do Zdravej Vody prichádzali zďaleka i zblízka chorí pacienti, ktorých uzdravovala zázračná voda. Slávne kúpele, do ktorých chodili hlavne ženy na procedúry sú dnes takmer zabudnuté. Kúpeľní hostia sa v nich kúpali naposledy pred 70 rokmi. Po skončení Druhej svetovej vojny kúpeľné tradície v Zdravej Vode zanikli. Najstaršia obyvateľka si spomína. „Vo vnútri boli kabínky a v každej dve vane. Tam sa ľudia kúpali. V nedeľu odpoludnia sme ako decká čakali, až hostia odídu a že nás Stupkovi pustia do vane. „Stréc nám napustil teplú vodu, tá bola pre nás vzácnosť, tetuška púšťala studenú vodu. A my sme sa kúpali.“ Liečivá voda obsahuje predovšetkým veľa železa a magnézia.(kudyznudy.cz)
Vodu z prameňa môže ochutnať každý návštevník. Na vonkajšej stene „kapličky“ vpravo od vstupných dverí je páka. Stačí zapumpovať a voda doslova vytryskne von. Ku kaplnke chodí veľa ľudí. Zastavujú sa tu cyklisti, ale jazdia si pre vodu i ľudia autami. Samozrejme i každý pútnik sa chce osviežiť chutnou a zdravou vodou zo Zdravej Vody.
Na spiatočnej ceste domov sme modlitbami a spevom ďakovali Panne Márii Žarošickej za vrúcne privítanie a vzácne chvíle strávené v jej náručí. Ako sa spieva v jednej starobylej pútnickej piesní „ Kdo do Žarošic putuje, poteší své srdéčko.“
Za duchovné slová počas púte Pán Boh zaplať Pátrovi Jaroslavowi CR. Ďakujeme p. E .Hollej za technickú prípravu púte.
Zaspomínala O. Hájková
Foto: archív farnosti