Úvod. Farský synodálny tím sa formoval z iniciatívy farníkov i kňaza. Farskí koordinátori informovali a pozývali na diskusné stretnutia jednak osobne, oslovením pred kostolom, na ulici… Termíny stretnutí s pozvánkou p. farár pravidelne vyhlasoval vo farských oznamoch.
Vo farnosti sa sformovala 1 synodálna skupina, stretla sa 7x v počte 5 – 8 účastníkov. Vek účastníkov sa pohyboval v rozmedzí 40 – 70 rokov, sú to ľudia, ktorí sa zapájajú do života farnosti najmä účasťou na bohoslužbách aj cez týždeň a pôsobia v spoločenstvách – Modlitby matiek, spevokol, Ružencové spoločenstvo, Večeradlá s Pannou Máriou…
Dôležitou súčasťou stretnutí bola vždy modlitba k Duchu svätému, čítanie úryvku zo Sv. Písma a krátka meditácia. Na jednotlivých stretnutiach sme hľadali odpoveď na tematické otázky, ktoré slúžili ako veľmi dobrá pomôcka pre dialóg a diskusiu. Zamerali sme sa na život vo farnosti.
Jadro syntézy.
- Vo farnosti sme zvyknutí na pravidelné vysluhovanie sviatostí, účasť na nich je umožnená každému. V uplynulých rokoch sa rozvinula tradícia zvlášť hojne navštevovaných bohoslužieb počas Habánskych hodov. Zaužívané dlhodobé návyky boli narušené obmedzeniami počas Covidu. Prerušené boli niektoré aktivity a naplno sa prejavil nedostatok príležitostí na neformálne rozhovory. Synodálne stretnutia odhalili potreby takýchto stretnutí. V rozhovoroch zaznela túžba po obnovení podujatí, ktoré v minulosti boli a z rôznych dôvodoch zanikli /púte, stretávanie sa v pobočke Katolíckej jednoty a z toho vychádzajúce podujatia…/
- Obmedzenie príležitostí stretávať sa spôsobuje prehĺbenie odstupu medzi kňazom a veriacimi, hlavne tými, ktorí pristupujú k sviatostiam a životu vo farnosti len príležitostne. U niektorých je kňaz vnímaný len ako úradník, prípadne „šaman“ /keď treba pochovať, vysvätiť dom, lebo tam „straší“/.
- Do našej farnosti patria ľudia, ktorí dlhodobo odmietajú pravidelnú účasť na bohoslužbách, niektorí pravidelne navštevuje bohoslužby v iných farnostiach… Hľadanie dôvodu, prečo sa to deje nie je možné bez toho, aby sme sa ich spýtali. K tomu však v tejto fáze synodálneho procesu nebola príležitosť. Vo farnosti nie je tendencia účelovo niekoho vylučovať, bariéry vidíme skôr z opačnej strany /nevyhovuje kňaz, nevyhovujú určité osoby, nevyhovuje čas bohoslužieb, môže to byť aj lenivosť, ľahostajnosť, neochota prinášať obetu …napr. neúčasť na Slávnosti Božieho Tela- bohoslužba je dlhá …
- Naproti tomu sú vo farnosti ľudia, ktorí túžia po hlbšom prežívaní spirituality. Najmä u generácie dnešných 40-50tníkov, ktorí musia popri rodičovstve zvládať aj svoje profesie a chcú autenticky žiť svoje kresťanstvo. Chýbajú podujatia, kde by sa hlbším poznávaním Božieho slova, spoločnou modlitbou a diskusiou navzájom motivovali k žitiu svojho kresťanstva v dnešnom svete. Cieľom je vytvoriť spoločenstvo, ktoré dokáže prijať druhých bez predsudkov, odovzdávať vieru spoločnou modlitbou, ale aj systematickým vzdelávaním, ktoré by oslovilo rôzne skupiny, stavy a profesie /lektori, miništranti, birmovanci a prvopríjímajúce deti a ich rodičia a pod./. Sme ochotní prevziať väčšiu spoluzodpovednosť a spoluúčasť na chode farnosti. Nechceme byť len pasívnymi príjemcami toho, čo sa vo farnosti deje.
- Pri navrhovaní konkrétnych podujatí a aktivít sa v skupine prejavoval zaužívaný stereotyp – spochybňovanie významu aktivít a podujatí pre nízku účasť. Aj malá účasť je nádejná, treba venovať pozornosť tým, ktorí prišli. Aj cez malé spoločenstvo môžeme mať skúsenosť, zážitok stretnutia s Bohom.
- K výraznejšiemu napätiu a nedorozumeniam počas konzultácií v skupine nedošlo.
Záver. Synodálne stretnutia umožnili pýtať sa, odhaliť čo sa vo farnosti pripravuje, čo by uvítali, prípadne pomohli pripraviť členovia synodálneho tímu.
Počas synodálnej cesty sme navrhli a pripravili podujatia pre deti – mesiac máj k tomu priam vyzýval, ktoré by inak nevznikli.
Požiadali sme o rozšírenie možností pravidelných adorácií, za našej aktívnej účasti, o pozvanie misionárov k uskutočneniu farských misií. Považujeme to za pôsobenie Ducha svätého a sme za to vďační.
Výstupom zo synodálnej cesty pre našu farnosť je predsavzatie a snaha pokračovať v pravidelných stretávaniach a rozhovoroch, rozšíriť počet diskutujúcich a vzniknuté návrhy a iniciatívy pre prehĺbenie života vo farnosti uvádzať spoločne do života.
Spracovali: Ján Beňo, Mária Biksadská
Vo Veľkých Levároch 08.06.2022 Jaroslav Kinka CR