Zakladateľ resurekcionistov
Boží služobník Bohdan Jaňski sa narodil neďaleko Varšavy 26. marca 1807 v chudobnej šľachtickej rodine. Detstvo nemal ľahké. Rodina Jaňská ťažko niesla rozdelenie spôsobené Napoleonovým ťažením, ktorého sa zúčastnil aj Bohdanov otec, no najmä následnú chudobu, čo bolo príčinou manželskej rozluky jeho rodičov. Napriek tým ťažkostiam sa mladému Bohdanovi darilo v škole.
Bol neobyčajne inteligentný a dosiahol vyskoškolské vzdelanie na Varšavskej univerzite ako talentovaný ekonóm a právnik. No jeho intelektuálny rast sprevádzal morálny pád. Na štúdiách vplyvom zlého spoločenstva a materialistickej filozofie stratil vieru a ocitol sa na morálnom dne. Ekonomické nadanie mu otvorilo dvere k získaniu zahraničného štipendia v Paríži. Tam sa zase nadchol myšlienkami utopistického socializmu, vďaka ktorému si uvedomil svoj oplakania hodný morálny stav a podujal sa na nápravu svojho života: vlastnými silami a s len malými úspechmi. Keď v tom období vypuklo v Poľsku národno-oslobodzovacie povstanie proti cárskej okupácii, Jaňski podporoval myšlienku povstania v parížskej tlači, čo mu neskôr znemožnilo bezpečný návrat do vlasti. Sklamaný utopistickým socializmom sa angažoval v nesení pomoci svojim rodákom, ktorí si po potlačenom povstaní zvolili život v exile vo Francúzsku než v zotročenej vlasti. Sám bol človekom na morálnom dne, ktorý pomáhal podobným sebe. No uvedomil si, že len v morálnej obnove svojho života môže pomáhať svojim rodákom sklamaným neúspechom povstania k povstaniu z ich duchovnej biedy. Bol to čas, keď začal intelektuálne skúmať pravdy katolíckej viery, v ktorej bol pokrstený, vychovaný a ktorú časom stratil. Rozumom, ale najmä vďaka osobnému svedectvu živej viery svojho priateľa básnika Adama Mickiewicza uznal, že jedine v katolíckej viere je pravda. Zapojil sa do úsilia svojich katolíckych priateľov o duchovnú obnovu poľských emigrantov. Rozumom síce prijal katolícku vieru a angažoval sa v apoštoláte, no stále si nemohol poradiť so svojimi telesnými slabosťami.
Takmer tri roky po obrátení dospel k presvedčeniu, že potrebuje Božiu pomoc, aby sa dvihol z morálneho dna. Generálna sv. spoveď vykonaná počas piatich stretnutí so spovedníkom a napokon ukončená sviatostným rozhrešením zavŕšila jeho dlhú cestu návratu do Katolíckej cirkvi. Mal vtedy 28 rokov. Mal veľké plány duchovného prebudenia svojich krajanov, ktorí vo francúzskej metropole upadali morálne. Sám obrátený, horlivo obracal iných, pričom sa zameral najmä na mladších od seba, ktorí by sa mohli stať jeho spoločníkmi v tejto službe. Spolu s nimi založil v roku 1836 „Domček“, v ktorom začali ako laici viesť komunitný život a angažovali sa v spoločnom apoštoláte. Z členov tohto „Domčeka Jaňského“ sa zrodila neskoršia Kongregácia zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Už Bohdaň Jaňski, ako zakladateľ a predstavený komunity, s radosťou prijal a umožnil viacerým členom svojej komunity realizovať kňazské povolanie. Vo svojej vízii videl aj potrebu novej rehoľnej komunity s apoštolským zameraním. No ľudská neprajnosť a politické intrigy rodákov podkopávali rozvíjajúce sa dielo a zdravie Bohdana Jaňského.
Komunita viac než tridsiatich mladých mužov sa následkom toho po štyroch rokoch takmer úplne rozpadla a sám Bohdan Jaňski zomrel chorý na tuberkulózu v kruhu svojich bratov bohoslovcov v Ríme 2. júna 1840 vo veku 33 rokov. Práve títo bohoslovci, a najmä dvaja z nich – Peter Semenenko a Hieronym Kajsiewicz – prví spoločníci a duchovní žiaci Jaňského, pokračovali v začatom diele svojho učiteľa ako Kongregácia zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.
Pápež Ján Pavol II. sa o ňom vyjadril: Bohdan Jaňski, profesor politickej ekonómie, verejný kajúcnik a laický apoštol poľskej emigrácie v Paríži, je členom Kongregácie známy ako „starší brat“ a otec – zakladateľ Kongregácie.
Sklamaný zo sociálno-politických hnutí svojej epochy si uvedomil, že skutočné „zmŕtvychvstanie“ spoločnosti sa môže uskutočniť jedine vďaka hlbokému obráteniu sa k Bohu a svedectvom o prežívanej viere v službe blížnym. Proces jeho obrátenia trval asi tri roky. Krátko po svojej generálnej spovedi z celého života povzbudil svojich učňov, medzi ktorými boli Peter Semenenko a Hieronym Kajsiewicz, aby začali viesť spoločný rehoľný život v Paríži. Hoci spolu prebývali krátko, jednako Bohdan dokázal vryť hlboko do sŕdc Petra a Hieronyma svoju víziu obnovy spoločnosti. Mal vtedy pred sebou len zopár rokov života. Počas posledných piatich rokov sa úplne venoval práci na hlbokom obrátení a službe svojim krajanom v Paríži. Keď zomrel v Ríme v roku 1840, uznali ho za svätca nielen členovia Kongregácie, ale aj všetci mimo nej, ktorí využívali jeho duchovnú službu.
V živote Bohdana Janskeho sa prejavila veľkosť Božieho milosrdenstva a lásky a aktuálna potreba osobného obrátenia a apoštolátu v spoločnosti.
Proces blahorečenia sa začal v roku 2005.
Spracoval: P. Gabriel Koch CR
Modlitba za milosti na príhovor Božieho sluhu Bohdana Janskeho
Milosrdný Bože, vo svojej bezpodmienečnej láske si našiel Bohdana Jaňského na krivolakých chodníkoch jeho života a premenil si ho nielen na verejného kajúcnika, ale aj na apoštola lásky a duchovného zmŕtvychvstania. Na jeho orodovanie vyslyš moju modlitbu a udeľ mi milosť…, o ktorú ťa s dôverou prosím. Okrem toho nám dovoľ, dobrý Pane, aby sme ho mohli ctiť na oltári na tvoju väčšiu slávu. Amen.
TIP na deviatnik:
Pomodli sa túto modlitbu počas 9 dní a pristupuj k sviatostiam.
Informácie o milostiach vyprosených na príhovor Božieho sluhu Bohdana Jaňského môžete posielať na adresu:
Kongregácia zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista
Štefánikova 752
908 73 Veľké Leváre