Dňa 12.11.2022 slúžil P. Jaroslav Kinka, CR v kostole vo Veľkých Levároch svätú omšu za zomrelých kňazov, ktorí pôsobili v našej farnosti. Na starom cintoríne vo Veľkých Levároch boli známe a náhrobnými kameňmi označené hroby 5 týchto kňazov. Pán farár nás oboznámil s ich menami a životopismi.
Anton Berenhazi (1816-1856): * 23. októbra 1788 † 10. augusta 1856 Veľké Leváre
Teológiu ukončil v Trnave v seminári sv. Štefana v r. 1812 a v tom istom roku bol 26. augusta vysvätený za kňaza. Poslali ho za kaplána do Veľkých Levár, kde sa po štyroch rokoch stal farárom. Túto farnosť spravoval štyridsať rokov. Tam zomrel a tam je aj pochovaný.
Zdroj: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=berenhazianton1788
František Jalovecký (1831-1848): * 12. októbra 1806, Liptovský Hrádok † 3. júla 1882, Veľké Leváre
Filozofické štúdiá absolvoval v Trnave, teologické vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 17. augusta 1831. Ako kaplán pôsobil vo Veľkých Levároch, kde sa v r. 1837 stal kurátorom konvertovaných anabaptistov. 20. októbra 1848 bol menovaný za farára v Dolnej Krupej, kam nastúpil 15. novembra toho roka a po 33 rokoch práce rezignoval 26. septembra 1881 kvôli vysokému veku. Na dôchodku žil vo Veľkých Levároch, kde aj zomrel.
Bol príkladným kňazom, vzácnym rodoľubom a národným buditeľom.
Zdroj: https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jaloveckyfrantisek
Maximilian Jalovecký (1856-1889): * 2. októbra 1817, Bobrovec, † 11. februára 1889, Veľké Leváre
Gymnázium navštevoval v Bratislave. Filozofické štúdiá absolvoval v Trnave, teologické začal študovať vo Viedni, ale pre chorobu ich ukončil v Trnave. Za kňaza ho vysvätili 23. júna 1842. Ako kaplán pôsobil v Dolnej Krupej, od r. 1845 v Majcichove. Od r. 1848 pôsobil v rôznych funkciách vo Veľkých Levároch, od r. 1854 účinkoval ako administrátor, od r. 1856 ako farár, od r. 1858 ako dekan, od r. 1881 titulárny kanonik ostrihomský.
S funkciou dekana dištriktu súvisela aj funkcia dozorcu cirkevných škôl, čiže bol v stálom styku so školami a učiteľmi. V tých časoch okrem šlabikára a čítanky neboli na školách nijaké učebnice. Dr. Andrej Radlinský začal v Budíne v roku 1852 vydávať Prostonárodnú Bibliotéku. Jalovecký je autorom jej prvého zväzku, ktorý obsahoval štyri prírodovedné predmety: hviezdoveda, zemepis, prírodopis a silozpyt. Žiaci národných škôl dostali tak veľmi cenný zdroj informácií z prírodovedných predmetov. Knižku zaraďovali tiež do obecných knižníc, a tak ju so záujmom čítala dospievajúca mládež aj dospelí. O jej obľube svedčí skutočnosť, že za desať rokov vyšla v štyroch vydaniach, čo bol v našich pomeroch nezvyčajný jav.
Jaloveckého Silozpyt alebo fisika z 1. zväzku Prostonárodnej Bibliotéky je prvým pojednaním z odboru fyziky v druhej polovici 19. storočia v slovenskom jazyku. Napísať v tom čase (roku 1852) Silozpyt-fisiku vyžadovalo odvahu. Bola to vlastne priekopnícka práca, lebo nebolo sa o čo oprieť a bolo nevyhnutné vytvoriť slovenskú fyzikálnu terminológiu. Jaloveckého Silozpyt alebo fisika ako súčasť 1. zväzku Prostonárodnej Bibliotéky splnil nielen svoju pôvodnú úlohu ako obľúbený zdroj poučenia v „čítacích“ spolkoch, ale dôstojne zastával aj poslanie jedinej učebnice tohto druhu. Muselo uplynúť ešte devätnásť rokov, kým sa konečne objavila skutočná učebnica fyziky pre slovenské národné školy.
Prispieval tiež do Katolíckych novín (v r. 1850, 1851 a 1873-1874). Zomrel vo Veľkých Levároch.
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jaloveckymaximilian
Štefan Petrík Slavnický (1874-1875): * 16.januára 1839 ⴕ 15.novembra 1875
kňaz, básnik, národovec, 27.júla 1863 bol vysvätený za kňaza
– Pôsobil v seminári v Nitre, organizoval život v seminári a snažil sa prebudiť bohoslovcov pre prácu na národnom poli. Písal listy, najmä Dobšinskému.
– Snažil sa tvoriť a publikovať najmä v časopise Cyril a Method / Pomnienky jesenné, Nestálost světa/, časopis Sokol /Blahé rozpomienky/.
– Ako kaplán pôsobil na Záhorí v Senici, v Podolí pri Piešťanoch /1866/, v Topoľčiankach /1871/, od r. 1874 až do smrti bol v obci Veľké Leváre.
Zdroj: Adolf Kobela: Štefan Petrík Slavnický kňaz-básnik-národovec, Obec/Obecný úrad Slavnica
Adolf Michal Melíšek (1895-1917): * 29. augusta 1854, Radava † 9. apríla 1917, Bratislava
Pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na rehoľných školách v Pezinku a v Békešskej Čabe. Po štúdiách vstúpil do rehole kapucínov v Budmericiach, kde prijal meno Adolf. Za kňaza ho vysvätili v r. 1877. Onedlho odišiel z kapucínskeho kláštora a účinkoval ako svetský kňaz; najprv ako kaplán v Budmericiach, Budapešti (1889), potom ako administrátor farnosti v Plaveckom Štvrtku (1890), ako farár (1895) a neskôr dekan (1898) vo Veľkých Levároch. Od r. 1898 bol dekanom a škôldozorcom Malackého okresu. Umrel v bratislavskej nemocnici.
V r. 1897 sa stal majiteľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom časopisu Posol Božského Srdca Ježišovho, do ktorého prispieval mnohými náboženskými poučnými článkami. Zaslúžil sa o rozvoj školstva v okrese. Písal najmä homiletickú literatúru, časť z nej uverejnil v Kazateľni.
Zdroj : https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=melisekadolfmichal
Telesné pozostatky týchto kňazov boli prenesené z nového cintorína a po svätej omši pochované na novom cintoríne pod hlavným krížom. Pohrebu sa zúčastnili aj rodáci Štefana Petríka Slavnického.
MB, foto: archív farnosti
