Pán je môj pastier (Ž 23,1) „ Pane, kde bývaš? Zaveď ma do tvojich komnát lásky. Aspoň chvíľu chcem byť len a len s tebou.“
Verili sme, že prichádzajúci rok s dvomi dvojkami na konci, nám prinesie lepšie časy. V modlitbách sme spoločne prosili našu Nebeskú Matku Máriu a Jej Syna Ježiša Krista, aby predniesli naše vrúcne prosby Nebeskému Otcovi. V nich sme vyprosovali pre nás hriešnikov Božie milosrdenstvo, duchovnú pomoc a Dary Ducha Svätého. S pokorou a láskou v srdci sme pokľakli pred oltárom v našom chráme a vrúcnymi modlitbami sme sa prihovárali nášmu Spasiteľovi a vyprosovali sme pre nás tak vzácnu pomoc a podanú ruku, ktorá nás ochraňuje pred každým nebezpečenstvom. Ježiš je slovo, ktoré chcem hovoriť a pravda, ktorú chcem ohlasovať. Už- už nám svitala nádej, že náš život sa zmení, ukáže nám milšiu tvár. Covidové opatrenia sa začali pomaly uvoľňovať a čoraz častejšie sme pociťovali voľnosť a slobodu. Zrazu ako blesk z jasného neba nás zasiahla správa „na Ukrajine vypukla vojna“. Obavy i neistota napĺňali naše srdcia. Na perách sa zastavila nevyslovená otázka „čo bude ďalej?“ S bolesťou v srdci sme intenzívnejšie prežívali utrpenie i obetu Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za nás hriešnikov. Viera a nádej nám dodávali sily prežívať dni s Ježišom Kristom, ktoré nám prinášal život. Ježiš je cesta, ktorou chcem kráčať i život, ktorý chcem žiť. Nastal čas zamyslieť sa nad našim konzumným spôsobom životom. Kde sa podela pokora, láska k blížnemu a prečo sa viera pomaly začala vytrácať z ľudských sŕdc? Vojnoví utečenci našli nové, prechodné ubytovanie v našich mestách a dedinách. Aj my sme malou kvapkou pomoci prispeli cudzincom k pokojným dňom v našej vlasti. Viera v lepší zajtrajšok napĺňala naše ubolené srdcia. Pane, daj nám veľa lásky, nech len od úsmevu máme vrásky. Míňali sa dni, týždne i mesiace. Vojna na Ukrajine neprestávala, smrť stále viac a viac otvárala svoje chápadlá. Prinášala bolesť, smútok i utrpenie. More preliatych sĺz nevysušili rokovanie politikov v boji za slobodu.
V týchto tak rýchlo sa meniacich časoch sme oslávili slávne Zmŕtvychvstanie Nášho Pána Ježiša Krista. Láska Zeleného štvrtku, Viera Veľkého piatku , Nádej Bielej soboty a Víťazstvo Veľkonočnej nedele nás posilnili a naplnili naše srdcia pokojom a dôverou. Pane, daj nám pre ľudí pochopenie, nech šírime radosť, nie utrpenie.
V našej farskej rodine sme privítali naše prvoprijímajúce deti. Najmladší farníci hľadali a našli cestu k najlepšiemu priateľovi Ježišovi Kristovi, pod vedením starostlivej otcovskej ruky pátra Jaroslawa CR. Ježiš je cesta, po ktorej budú radostne kráčať a vyžarovať lásku a radosť vôkol seba.
Slávnosť Božieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi, ktorý je prítomný pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej. Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa začal sláviť v roku 1246 v diecéze Liége. V roku 1264 pápež Urban IV. rozšíril slávenie sviatku na celú cirkev. Sviatok Božie Tela sprevádza tradícia procesií. V tomto roku bola cesta na procesiu pripravená. Len nečakaná menšia búrka zastavila naše kroky cez dedinu. Eucharistiu sme procesiou oslavovali v kostole.
Letné dni naberali na intenzite. Horúčavy sužovali mnohých z nás. Zabudli sme na covid, vojnové utrpenie sme čoraz menej vnímali z televíznych obrazoviek. Leto a voľnosť teplých dní roztvorili náruč a nastal dovolenkový čas. Zabudli sme na nástrahy covidu. Mnohí nasadli do lietadiel a užívali sladké nič nerobenie za hranicami všedných dní. Zabudli a nevenovali pozornosť neviditeľnému nepriateľovi . Bez zaklopania a veľmi rýchlo sa prihlásil i prišiel opäť medzi nás – covid. Dovolenkári sa vracali nie len s príjemnými zážitkami, ale i s nemilým darčekom pre nás. Pozitívnych pribúdalo a covid si opäť vyžiadal mnohé obete. Museli sme zvýšiť svoju opatrnosť a chrániť sa pred neviditeľným nepriateľom. Prešlo leto a náš život sa vrátil do starých zabehnutých koľají.
Predsa je ale niečo, čo sme nečakali. Vojna na Ukrajine si žiada svoju daň – ceny za energie. S Božou pomocou zvládneme každý deň, počas ktorého si nesieme svoj kríž. Pane, daj nám spokojnosť s tým čo máme, nech pokoj a radosť rozdávame. Pane, daj nám v rozhodovaní múdrosť, ktorá nám ukazuje cestu k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. V tichosti a s úprimným srdcom sa modlíme…
Vonku je ticho. Zastal čas. Jasne však počuť Boží hlas, čo s láskou na nás hovorí, že nám rád nebo otvorí. No, musíme zohnúť kolená, hoc máme pod nimi bremená. Zahodiť treba zlobu, zlosť, veď nešťastia už bolo dosť! Ak chceme zachrániť životy, uložme si inak hodnoty. Zabudnúť rýchlo na faloš, pýchu a pozerať na Boha v tichu. Objať kríž, spojiť sa s Kristom a zostať s ním v pokoji istom. On je jediná a pravá cesta a pri Ňom je pre nás vždy veľa miesta. Tak majme sa všetci radi láskou vrelou a poďme za Ním pokojne a smelo. V Jeho milujúcich rukách je najväčšia moc. ( Zamyslenie na každý deň r. 2021)
Otília Hájková