Roku 1892 grófka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednoposchodový dom vo Veľkých Levároch rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Týmto darom chceli zachovať a uctiť si pamiatku svojej dcéry a manželky Huberty Wenckheimovej, rodenej Koloničovej, ktorá zomrela v mladom veku (1862 – 1884). Preto kláštor dostal pomenovanie Hubertinum. Darovacia zmluva, uzavretá medzi majiteľkou panstva a provinciálnou predstavenou rehoľnej kongregácie, hovorí, že dom odovzdávajú ku cti božského priateľa detí Ježiša Krista a na podporu veľkolevárskych chudobných detí. Podľa úmyslu darcov dom mal výlučne slúžiť len na účely dievčenskej školy.
Dcéry božskej lásky založila Františka Lechnerová roku 1868 vo Viedni. Charizmou rehoľnou kongregácie je láska uskutočňovaná v láske trojjediného Boha. Pôvodným cieľom kongregácie bolo ochrániť pred mravným úpadkom vidiecke dievčatá prichádzajúce do hlavného mesta za prácou. S rovnakým úmyslom zakladateľka aj v iných mestách podnietila vznik ďalších domov, zvaných Mariánske ústavy. Preto jej rehoľná kongregácia dostala ľudový názov „mariánky“. Sestry sa zaoberali vyučovaním dievčat, ako aj sociálnou a charitatívnou prácou.
Zakladateľka kongregácie osobne prevzala dom vo Veľkých Levároch od grófky 25. septembra 1892 a usadila tam štyri rehoľné sestry. Úhľadná dvojpodlažná budova mal štrnásť miestností, v ktorých si sestry zriadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila priestranná záhrada.
Rehoľné sestry vo Veľkých Levároch začali požehnané účinkovanie podľa úmyslu darcov. Ihneď zriadili detskú opatrovňu a školu ručných ženských prác, do ktorej chodilo sedemdesiat dievčat. Vzhľadom na to, že tunajšia katolícka ľudová škola bola preplnená, v školskom roku 1896/1897 otvorili v Hubertine dvojtriednu dievčenskú ľudovú školu. V nasledujúcom roku ju rozšírili na trojtriednu. Do tejto školy od roku 1896 dochádzali aj dievčatá z habánskej školy. Druhá manželka grófa Štefana Wenckheima Margita, rodená Pálffyová, roku 1913 založila v kláštore dvojtriednu „vyššiu“ dievčenskú školu – meštianku, ktorá existovala do prevratu v roku 1918.
Hubertinum bol vlastne prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku. V roku 1912 bolo v ňom šesť sestier a do kaplnky zasvätenej svätému Hubertovi chodieval slúžiť omše miestny kňaz. Rehoľné sestry do roku 1918 patrili pod materský dom vo Viedni, potom do českej provincie, od roku 1928 do slovenskej provincie so sídlom v Trnave.
Po roku 1918 zostala v Hubertine len dvojtriedna dievčenská škola. V roku 1922 obecné zastupiteľstvo obnovilo v Hubertine detskú opatrovňu. V školskom roku 1933/1934 bolo v dvoch triedach 87 žiakov a v detskej opatrovni 48 troj- až päťročných detí. Kláštorná budova a záhrada boli majetkom Wenckheimovcov, až roku 1934 boli prepísané ako dar na rehoľnú kongregáciu. Po zániku veľkostatku sestry dostávali len malú štátnu podporu na dve učiteľské sily a žili len z milodarov miestneho a okolitého obyvateľstva. Počet rehoľných sestier v kláštore v rokoch 1918 – 1940 sa pohyboval od šesť do dvanásť.
V roku 1942, keď kláštor oslavoval 50. výročie svojej existencie vo Veľkých Levároch, kláštorná škola mala tri triedy a materskú školu. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali katolícke spolky, nacvičovali divadelné hry, starali sa o miestny farský kostol, ako aj o opustených a chorých ľudí v obci. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunistickej moci vyviezli v auguste 1950 aj sestry z Veľkých Levár. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova po zrušení kláštora slúžila pre školské účely.
Slovenská provincia Dcér božskej lásky 25. septembra 1992 oslávila 100. výročie založenia svojho prvého kláštora na Slovensku. Pri tejto príležitosti slávnostnú svätú omšu vo Veľkých Levároch za účasti sestier z viacerých rehoľných domov celebroval biskup Vladimír Filo.
Po štyridsiatich štyroch rokoch sa na žiadosť obce do Veľkých Levár v roku 1994 vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Prechodne sa ubytovali najskôr v budove bývalej cirkevnej školy oproti fare, kde predtým bola policajná stanica. Roku 1995 sa začalo s adaptáciou kláštora Hubertinum. Do zrekonštruovaného domu sa sestry presťahovali 30. decembra 1996.
Rehoľné sestry z Veľkých Levár
V rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky z Veľkých Levár boli tieto sestry:
Mária Honoráta Prachárová
Mária Natanaela Čermáková
Mária Dobromíra Jurkovičová
Mária Oliva Špačková
Mária Žofia Kuníková
Mária Akvilína Kalivodová
Mária Ligória Mračnová
Mária Klaudia Hlavenková
Mária Vojtecha Báchorová
Do rehoľnej kongregácie Kanonisky svätého Augustína rehole Notre Dame z Veľkých Levár roku 1990 vstúpila JUDr. Kristína Ružena Stískalová.