Niekdajšiu faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v čase spravovania farnosti farárom Antonom Balážim v dvoch etapách: prvú časť roku 1733, druhú časť roku 1738. Bola to čiastočne klenbová stavba pokrytá pálenou škridlou. Mala štyri izby (dve pre farára, dve pre kaplána), jednu izbu pre rodičov farára, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Od ulice viedli do nej drevené schody. Fara ako rožný dom susedila z jednej strany so židovským domom Jelínkovcov a z druhej strany so židovskou modlitebňou.
Fara prešla viacerými opravami a prestavbami, ale roku 1936 bola v dezolátnom stave. V rokoch 1937 – 1939 sa uskutočnila prestavba krajinskej hradskej, ktorá bola medzi farou a kostolom úzka. Štát vyvlastnil pozemky potrebné na rozšírenie cesty a za farskú budovu zaplatil 135 000 korún. Na jar roku 1938 za administrátora Michala Horvátha sa veriaci podujali na stavbu novej fary, pri ktorej použili materiál zo starej farskej budovy. Stavbu dokončili v lete 1939 pod vedením staviteľa Michala Poncu zo Šaštína. Svedčí o tom v predsieni fary pamätná tabuľa s rozmermi 55 cm x 80 cm.
Počas prechodu frontu v roku 1945 bola fara zničená natoľko, že nebola obývateľná. Tri vnútorné steny mala zrútené, dvere vylámané a rozstrieľané, okná povybíjané. V tom istom roku do konca júna bola opravená.
V roku 1995 boli v budove dve miestnosti prestavané na jednu väčšiu miestnosť pre spoločenské účely. Dvojpodlažná budova fary s deviatimi miestnosťami má reprezentatívny vzhľad.
V roku 2004 boli realizované vonkajšie nátery budovy a v roku 2005 čiastočná výmena okien a dverí na fare. Na jeseň roku 2009 boli na poschodí znížené stropy a vymenené zvyšné okná za nové.