Čo je to relikvia? Je to hmotný pozostatok, predmet spojený so životom svätých, blahoslavených, ctihodných osôb. Môže to byť pozostatok kosti, či iné telesné pozostatky konkrétnej osoby, ale aj predmet, ktorý používala, alebo je úzko spojený s jej životom. Kult relikvií, spôsob ich uctievania sa v priebehu dejín vyvíjal.
Nad hrobmi mučeníkov bolo zvykom stavať oltáre, nevyhnutnou súčasťou rituálu svätorečenia bolo vyzdvihnutie pozostatkov svätca na oltár a predloženie ich k verejnému uctievaniu. Zázraky, ktoré sa pod vplyvom uctievania relikvií stali, boli zapísané do kanonizačného spisu. Na miesta s uloženými relikviami od nepamäti putovali veriaci a vznikli tak známe a obľúbené pútnické miesta. Úcta k relikviám sa rozšírila najviac v stredoveku. Viedlo to až k tomu, že sa relikvie stali predmetom obchodu. Poriadok do nakladania s relikviami zaviedol pápež Benedikt XIV /1740 – 1758/, známy aj ako „pápež-učenec“. Zásadným spôsobom ovplyvnil, usmernil a kodifikoval katolícku prax uctievania relikvií. Ako brilantný kanonista vniesol do tejto oblasti prísny historicko-kritický prístup a jasné právne pravidlá. Jeho nariadenia bojovali proti poverám a falzifikátom, no zároveň hlboko obhajovali teologický význam pravej úcty k ostatkom svätých. Zachránil katakomby a koloseum v Ríma ako pamiatky pre budúce generácie. Stanovil, že významné relikvie (reliquiae insignes – napr. celá hlava, rameno, trup) rímskych mučeníkov sa nesmú natrvalo scudziť (darovať, predať či presunúť) z Ríma bez výslovného, priameho súhlasu rímskeho pápeža prostredníctvom osobitného reskriptu.
Menšie čiastočky kostí rímskych mučeníkov mohli byť darované do celého sveta len vtedy, ak ich sprevádzal oficiálny latinský overovací dokument s voskovou pečaťou (Authentica).
Aké relikvie máme v našom kostole?
Na oltári sv. Jozefa a na oltári sv. Anny sa nachádzajú štyri relikviáre – ozdobné schránky trojuholníkového tvaru s presklenými stenami. Umiestnené sú po stranách oltárnych obrazov, na každom oltári po dve. Na oltári sv. Matúša evanjelistu je pod oltárnym obrazom umiestnený ozdobne zhotovený relikviár v podobe presklenej truhlice. Podľa kánonickej vizitácie z r.1851 sú v relikviároch uložené ostatky týchto svätcov: Petronia, Teodor, Urban, Vincent, Viktor, Placida, Jukunda, Benedikta, Adaláta, Zuzana, Fortunáta. Sú to svätci Rímskej ríše, ktorí zomreli mučeníckou smrťou v prvých storočiach kresťanstva.
Všetky relikviáre sú darom zakladateľa kostola Žigmunda Koloniča. Toho Žigmunda Koloniča/*1677 – ⴕ1751/, ktorý bol r. 1716 menovaný za biskupa vo Viedni a r. 1727 za kardinála. Zúčastnil sa dvoch konkláve: r. 1730 a r.1740, kedy bol za pápeža zvolený Benedikt XIV. / *1675 – ⴕ1758/. Ak porovnáme dáta narodenia týchto dvoch významných mužov, vidíme, že boli súčasníci takmer rovnako starí. Obidvaja sa významne podieľali na pozdvihnutí života Cirkvi. Môžeme sa domnievať, že náš Žigmund Kolonič ako kardinál a viedenský arcibiskup mal dobré vzťahy s pápežom. Do Ríma cestoval pracovne a z takýchto ciest priniesol do nášho kostola vzácny dar.
Aký význam majú relikvie v našom živote?
Už v Starom zákone v Druhej knihe kráľov čítame, ako po smrti proroka Elizea pochovávali akéhosi muža, a keď nosiči zazreli lupičskú bandu, hodili telo toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a vstal (porov. 2 Kr 13,21).
V Cirkvi je táto úcta prítomná už od apoštolských čias a patrí k apoštolskej tradícii. Kult relikvií je neoddeliteľne spojený so životom Cirkvi, s jej rastom a so šírením evanjelia. Zrodil sa ako pamiatka a uctievanie hrobu prvého mučeníka svätého Štefana. Po skončení veľkého prenasledovania kresťanov za cisára Konštantína na začiatku 4. storočia začala Cirkev nad hrobmi mučeníkov stavať oltáre, kostoly a baziliky.
Benedikt XVI. objasňuje význam relikvií: „Relikvie poukazujú na Boha samotného: je to totiž on, kto silou svojej milosti dáva krehkým kostiam odvahu, aby o ňom svedčili pred svetom. Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej, ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje nebeské kráľovstvo v našom vnútri. Relikvie volajú s nami a za nás: Maranatha! Príď, Pane Ježišu!“ (Benedikt XVI. 18. augusta 2005 v Kolíne nad Rýnom)
Text: Podľa informácií z internetu, napr. saleziani.sk, Wikipedia, … zostavila M. Biksadská
Foto: M. Nimsch