Udalosti

Ruženec je najlepším prostriedkom na dosiahnutie dvojakého cieľa:
dobre sa modliť a správne žiť.
(pápež sv. Pius V.)

V nedeľu 2. októbra sa v miestnom kultúrnom dome zišli členovia Ružencového bratstva našej farnosti. Skôr než napíšem pár riadkov z tohto príjemného posedenia, nazriem do histórie a odpoviem na dve otázky. Možno ste si ich neraz položili a hľadali odpoveď.

„Keď sa Kristovo svetlo a jeho pokoj usadia v srdci, všetko sa začína i končí dobre: plač sa stáva radosťou, poníženie víťazstvom, bolesť slávou.“
(Sv. Ján XXIII. )

V cirkevnom kalendári slávime dva významné štvrtky. Vo Veľkom týždni „Zelený štvrtok“: ustanovenie Eucharistie, vo štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice je to sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi: „Božie Telo“. Veriaci rozjímajú o tajomstve Ježiša Krista, ktorý nás tak miloval, že sa rozhodol ostať medzi nami. Jeho prítomnosť cítime na každej omši, pretože je prítomný v Eucharistii pod spôsobom chleba a vína. Na svete je 132 miest, kde sa v dejinách uskutočnili eucharistické zázraky. Mimoriadnych je 16. Vyberám jeden z nich.

Počul som krásny hlas, Mária volá nás: 
„Poďte ku mne! Poďte sem, pútnici verní služobníci...“

V nákupnom centre pobehuje malé dievčatko. Nesmelo sa obzerá vôkol seba. Lieta ako poranené vtáča – uteká a zrazu sa zastaví, akoby kohosi zazrelo. Tvár si skryje do svojich malých ručičiek a rozplače sa. Krokodílie slzy jej stekajú po červených líčkach. Stojí a narieka... Zastaví sa pri nej jeden pán a pýta sa: „Prečo plačeš dievčatko?“ „Hľadám svoju mamičku“ – vzlyká. „Aká je tvoja mamička?“ Dievčatko si zotrie slzičky a uja sa opýta: „ Vy ju nepoznáte?“ Pán pokrúti hlavou, že nie. Dievčatko s úsmevom odpovie: „ Moja mamička je najlepšia zo všetkých!“

Ďakujem Vám zo srdca za spoločné prežité chvíle a  prajem Vám, aby ste neustále zakúšali
Božiu lásku a mali nádej, lebo Kristus vstal z mŕtvych a nemožné urobil možným.

   Slová na rozlúčku, stisk ruky, poďakovanie a pútnici vyrazili z Bratislavy na posledných pár kilometrov domov. Naša púť sa skončila. Plní dojmov sme sa vrátili domov. S najbližšími sme sa podelili o zážitky i dojmy. Neostáva nám viac, než spomínať. V tomto jubilejnom roku Božieho Milosrdenstva sme sa vydali na púť Mariazell – Venezia (Benátky) – Roma (Rím) – Firenze (Florencia). Prežili sme šesť dní pod ochranou nášho Pána, v modlitbách sme vyprosovali milosti a nachádzali pokoj v dušiach, keď sme prechádzali týmito svätými miestami.
   

Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. (Ex 34,6)

Sestra Faustína spozorovala vo svojej cele Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie, druhou sa dotýkal hrude. Z rúcha na prsiach vychádzali dva lúče – červený a bledší. Ježiš jej povedal: “Namaľuj obraz, ktorý vidíš, s týmto nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba!

Na Kvetnú nedeľu 20. marca 2016 bolo slávnostne požehnané nové sedadlo kňaza predsedajúceho bohoslužobnému zhromaždeniu. Spolu s ním boli odovzdané do používania aj nové sedadlá pre koncebrantov a miništrantov spolu s novými kľakátkami. Nové liturgické zariadenie je štýlovo prispôsobené nášmu barokovému chrámu.

Pre povzbudenie viery úvádzame aj úryvok textu zo spomínaného obradu požehnania:

"Dnes sa po prvý raz dáva do liturgického používania toto nové sedadlo. Spoločne chváľme drahí bratia a sestry, Boha a nášho Pána, ktorý je vo svojich služobníkoch milostivo prítomný, aby prostredníctvom nich učil, riadil a posväcoval veriacich, A prosme ho, aby urobil čoraz dokonalejšími tých, čo vykonávajú takú svätú službu."