Ticho vchádza do dverí, keď Tvoj anjel otvorí ty tu ticho spíš, nič nehovoríš a každý mi závidí tú lásky skrýš. (M. Bango „Ty tu ticho spíš“)
V našich srdciach doznievala radosť z odhalenia Veľkonočného tajomstva naplnená vďačnosťou a láskou k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. V tomto radostnom čase sme privítali v našom chráme charizmatického speváka „ slovenského Bocelliho“. Speváka, ktorý od narodenie nesie svoj kríž, že nikdy neuzrie svetlo sveta. Vyrastal bez rodičovskej lásky - v detských domovoch, vyučil sa za košikára. Alexandra, jeho žena niesla tiež svoj kríž. Zrak mala slabý, nosila silné dioptrie – popolníky. Po autonehode sa jej zrak zhoršoval, až ho nakoniec stratila a jej oči pohltila čierna tma. Náš Pán ich cesty viedol tak, aby sa stretli. Oni dvaja a kamarát chodili vedno spolu do Viedne. Traja a tri biele paličky. Na viedenských uliciach vytiahli svoje „fidlátka“ a žili z toho čo im dobrí ľudia hodili do klobúka. Viera, nádej, láska je krásny dar – len ho je treba nájsť. Maroš hral na štyroch hudobných nástrojoch a vďaka výbornému sluchu vnímal okolitý svet inak ako my. Veril, že raz mu bude tlieskať celé obecenstvo. V relácií Modré z neba sa stretol z Petrom Dvorským a nádej sa stávala skutočnosťou. Jeho talent uzrel svetlo sveta a spevácku kariéru odštartoval v roku 2009. Takmer desať rokov jeho ľubozvučné melódie naplňujú ľudské srdcia radosťou a dávajú príležitosť zamyslieť sa na ľudským osudom. So založenými rukami mohol Maroš prijať svoj osud a sedieť kdesi v kúte. Viera v Nášho Spasiteľa mu dávala odvahu a krídla. Plodne prežiť svoj život aj bez poznania farieb, či pohľadu na vychádzajúce slnko. Nedá sa opísať radosť zo stretnutia dvoch umelcov Bocelli – Bango ktorých spája rovnaký osud. Nikdy neuzrú farebný svet či čierno biely obraz. Okolitý svet vnímajú len vďaka svojej predstave. Marošove koncerty zneli v 14 krajinách, spieval sv. Otcovi v Ríme, prezidentom, väzňom, bezdomovcom, krajanom v rôznych štátoch a veriacim v chrámoch. Mohutný aplauz a standing ovation vnímal náš nevidiaci spevák na súťažiach Česko Slovensko má talent a Euro Song 2010. Jeho umeleckú kariéru sprevádzajú tri M – múza,manželka,manažérka. Život je krásny dar, pre nádej, vieru a lásku sa tu oplatí žiť. Na koncerte v chráme zneli árie, kantilény, sakrálna hudba, evergreeny, tanečné a ľudové piesne. Maroš ich spieval nie len v rodnom jazyku, ale i v niekoľkých rečiach. Prvý pozdrav Ave Maria sa niesol k Našej Nebeskej Matke Panny Márii. Všetkým mamám venoval úžasnú nezabudnuteľnú pieseň od Luciana Pavarottiho „ Mamma, son’ tanto felice“. V duchu sme si zanôtili Gottove.. „zapál svíčky“....či nejasnou angličtinou ...“ tvoja viera bola pevná, potreboval si dôkaz...“z Hallelujah“. Nezabudnuteľná bola návšteva Dušan Rapoša u Bangovcov. Prekvapený a celý nesvoj ostal Maroš, keď bolo odhalené tajomstvo návštevy. Dušan sa obrátil na Maroša, aby zaspieval finálnu áriu Amor Vittoria z rockovej opery Peter a Lucia. Maroš ju odložil so slovami “ to nedám“. Dva roky ležala v šuflíku a ...stal sa zázrak, zrazu uzrela svetlo sveta. Ária bola vrcholom koncertu. Mladí zaľúbenci zomierajú počas náletu v kostole. Nenaplnená láska a smrť mladých ľudí privedie Ježiša Krista k mladým zaľúbencom. Posledný obraz, ktorý uzrú,je príchod Ježiša Krista k Svojmu Otcovi a žiada ho, aby zasial v srdciach všetkých ľudí dobro a lásku. Ária v opere zaznela v podaní Petra Dvorského. No Maroš ju zaradil do svojho repertoáru. Stanting ovation bol poslednou bodkou za úžasným koncertom Maroša Banga. Podaním rúk, vyjadrením vďaky za nezabudnuteľný kultúrny zážitok sme sa s Marošom Bangom a jeho manželkou Alexandrou rozlúčili.
Zaspomínala O. Hájková