Ďakujem Vám zo srdca za spoločné prežité chvíle a prajem Vám, aby ste neustále zakúšali
Božiu lásku a mali nádej, lebo Kristus vstal z mŕtvych a nemožné urobil možným.
Slová na rozlúčku, stisk ruky, poďakovanie a pútnici vyrazili z Bratislavy na posledných pár kilometrov domov. Naša púť sa skončila. Plní dojmov sme sa vrátili domov. S najbližšími sme sa podelili o zážitky i dojmy. Neostáva nám viac, než spomínať. V tomto jubilejnom roku Božieho Milosrdenstva sme sa vydali na púť Mariazell – Venezia (Benátky) – Roma (Rím) – Firenze (Florencia). Prežili sme šesť dní pod ochranou nášho Pána, v modlitbách sme vyprosovali milosti a nachádzali pokoj v dušiach, keď sme prechádzali týmito svätými miestami.
Mariazell
V Bazilike Narodenia Panny Márie v pútnickom meste Mariazell sme slávili svätú omšu spolu s rakúskymi veriacimi. Zbožne sme si kľakli pred strieborným milostivým oltárom v Bazilike a v tichých modlitbách predniesli každý svoje prosby a úmysly, s ktorými sme sa vydali putovať. Obdivovali sme skvosty Baziliky. Ozaj viete ako sa zrodilo toto pútnické mesto? Mních Magnus bol poverený riadiť duchovný život v tejto oblasti. So sebou si zobral sošku Panny Márie vyrezanú z lipového dreva. Ako tak kráčal, 21. decembra mu mohutný balvan zahatal cestu. Poprosil o pomoc Pannu Máriu. Balvan praskol, uvoľnila sa cesta a Magnus pokračoval ďalej. Sošku Panny Márie postavil na peň. Zhotovil „prístrešok“ Mária „zell“. Neskôr tu bola postavená kaplnka a potom nádherný chrám. Trochu sme sa i zabavili. Páter Jaroslav CR sa nás spýtal, či sme si všimli dierky od mol na ornáte, v ktorom slúžil omšu. Je možné, že sa moly pustia i do svätého odevu? Mariazell nás vyprevádzala dažďovými kvapkami, pokračovali sme ďalej. Dlhá cesta cez rakúske a talianske Alpy, zavítali sme do Benátok.
Benátky
Historické jadro Benátok je vybudované na plytkej lagúne. Modernejšie časti mesta boli postavené medzi ústím rieky Pád a riekou Piava. Dopravnú tepnu Canal Grande dlhý 4 km brázdia motorové lode i gondoly. Mestskou dopravou – loďou sme sa preplavili na Námestie Svätého Marka. Monumentálna Bazilika sv. Marka privítala mnohých pútnikov. V kaplnke sme slávili svätú omšu, obdivovali historické skvosty baziliky. Najcennejším dielom je prenesený oltár „Pala d´Oro“. Vzácne a jedinečné byzantsko-benátske zlatnícke dielo nesmiernej hodnoty. Poprechádzali sme sa celým námestím. Vybrali sme sa na prechádzku po jednom z mnohých benátskych mostov. Predierali sme sa medzi turistami ale i dažďovými kvapkami. Tento upršaný deň zatienil nádheru plávajúceho mesta. Ešte kúpiť benátske masky a môžeme pokračovať ďalej. Dlhá cesta autobusom a konečne sme ubytovaní na predmestí Ríma. Pred nami sú dva dni, ktoré strávime v tomto pútnickom meste a vo Vatikáne.
Rím
Privítal nás slnečný Rím. Naše putovanie autobusom sa skončilo. Rímom sme putovali metrom. Stále máme v pamäti Anagnina, Termini – prestupová stanica, Repubblica, Colosseo, Ottaviano – zastávky metra. Ak ste sa nedostali do súpravy, o pár minút išla ďalšia. Bolo to tlačenice. Vyše 50 pútnikov bolo roztrúsených po viacerých vagónoch. Dôležité bolo, že sme sa vždy všetci šťastlivo dostali na určené miesto. Putovanie Rímom sme začali pri Fontáne di Trevy. Prešli sme Španielskym námestím. Posmeľovali sme účastníkom maratónu na 40 kilometri. Naša cesta smerovala do Vatikánu. Piazza San Pietro – Námestie Svätého Petra zaplnili nespočetné skupinky pútnikov. Nedeľná modlitba so Svätým Otcom s krátkym zamyslením a pozdravom pre všetkých pútnikov a účastníkov maratónu. Prehliadka Baziliky Svätého Petra a duchovná príprava na procesiu. Prechádzali sme prvou Svätou bránou – La Porta Santa v Bazilike Svätého Petra. Naša procesia mala štyri zastavenia. Doputovali sme pred oltár, modlitby a rozjímanie. Jedna dobrovolníčka sa modlila s nami – po slovensky. Študentka z Lučenca sa stretla s prvou slovenskou výpravou za šesť týždňov. Jej pozdrav pohladil naše duše. Ďalšiu La Porta Santa sme prechádzali v Bazilike Svätého Pavla za Hradbami. Tretiu Svätú Bránu sme prešli v Bazilike Santa Maria Maggiore, posledná štvrtá La Porta Santa, ktorou sme prešli bola v Lateránskej Bazilike. Pred vstupom do Lateránskej Baziliky mnohí pútnici v modlitbách a rozjímaní prešli Sväté schody. Metrom sme sa presunuli ku Koloseu. Tu som si zanôtila: „Nero a Kaligula nad všetkým prach a žula, slávny Rím, Koloseum pýcha a pád...“ keď sprievodkyňa Martina spomínala slávne obdobie Ríma. Amfiteáter v strede Ríma bol svedkom súbojov šeliem a gladiátorov. Vedľa Konštantínov oblúk a takmer naproti Forum Romanum – významné budovy rímskeho práva z antiky. Každá bazilika bola niečím výnimočná. Obdivovali sme skvosty antiky, v tichých modlitbách sme boli spojení s veriacimi, ktorí nemohli putovať s nami. Bolo by hriechom byť vo Vatikáne a nenavštíviť Vatikánske múzeum. V Sixtínskej kaplnke sme otvárali ústa od údivu, pretože je preslávená predovšetkým freskovou výzdobou stien a stropu dielami najvýznamnejších talianskych renesančných umelcov. V určitých momentoch sme nevedeli či treba pozerať na strop alebo steny. Za dva dni sme prešli len niekoľko rímskych pamiatok. Sem tam sme si oddýchli, pochutnali na pravej talianskej pizze, poprezerali sme si mnohé predajne a zakúpili menšie darčeky. Nechcelo sa nám veriť, že sa musíme s Rímom rozlúčiť. Zbalili sme si svoje kufre a v utorok ráno nás čakala cesta do Florencie.
Florencia
Smerové tabule nás informovali, ktorým smerom vedie cesta do Firenze. Deväť hodín sme strávili v kolíske renesancie a talianskych klasikov. Prvá zastávka bola na Námestí Svätého kríža. Prechádzame úzkymi uličkami, kráčame po Via Santa Margherita a hľa ... stojíme pred rodným domom Danteho. Dante Alighieri bol jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov. Jeho najväčšie dielo je Božská komédia kde zobrazuje stav duše po smrti v troch zásvetných ríšach: v pekle, očistci a v raji. Ďalšia ulička... pred nami sa rozprestiera nádherný chrám. To sme sa už ocitli na Námestí katedrály Piaza del Duomo. Pohľad sme upierali smerom hore na nádhernú a jedinečnú kupolu, ktorá dominuje celému mestu. Basilica di Santa Maria del Fiore je jedným zo skvostov mesta. Pýtali sme sa každý sám seba. Ako v dávnych dobách mohli postaviť takú nádheru? Množstvo zeleného, bieleho a ružového mramoru v dobe stavby považovali obyvatelia Florencie ako ozdobu sladkej pochúťky. Na Krstiteľnici Jána Krstiteľa sme obdivovali kópiu Rajskej brány. Posledná svätá omša v Basilica Di Santa Trinita (Najsvätejšia trojica) pretože naše putovanie sa pomaly končí. Kocháme sa pohľadom na mnohé mosty cez rieku Arnoa. Nemôžem nespomenúť Ponte Vecchio „zlatý most“, na ktorom sa predávajú len klenoty z drahých kovov. Niekoľko hodín strávených vo večernej Florencii sme zakončili vyhliadkou na večerné mesto pri tretej soche Dávida. Posledný pohľad na rozsvietené mesto Danteho, Petrarcu či Boccaccio a rozlúčka s dielami majstrov Botticelliho, Michalangela a Leonarda da Vinciho.
Návrat domov
Nasadáme do autobusu, čaká nás nočná cesta domov. Šťastlivo sme ju zvládli a trochu unavení vystupujeme z autobusu so smútkom v srdci, že sme už doma. Púť bola balzamom na každú ubolenú dušu. Zabudli sme na starosti a zhon v bežnom živote. Kráčali sme pokojnou cestou k Ježišovi Kristovi, v modlitbách prosili o milosti... do neba sa nekráča v papučiach, do neba sa kráča v bagančiach alebo na boso.
Za duchovnú podporu počas púte vyslovujeme Pán Boh zaplať pátrovi Jaroslavovi CR, ktorý viedol naše kroky v modlitbách, piesňach a počas omší napĺňal naše srdcia pokojom a láskou k Ježišovi Kristovi. V tomto jubilejnom roku Svätého Milosrdenstva sme sa modlili za seba, za svoje rodiny, za pokojný život v krajine, za mier vo svete. Nie len v ťažkých chvíľach prosiť o Božiu lásku a pomoc, ale prijať Ježiša do srdca v každej chvíli. Tak ako nás učí sestra Faustína: „Ježišu, dôverujem Ti“ a vkladám do tvojich rúk svoje srdce i život.
O. Hájková
Odkaz na fotografie z púte:
goo.gl/photos/7urJeLgY7rnmvSeg9