Straší nás, ohrozuje a napáda naše zdravie „Delta variant“. Už sa začala veľmi rýchlo šíriť tretia vlna pandémie Zaspomínajme si, ako to všetko začalo. V našich spomienkach a cestovaním časom sa vrátime späť. V kalendári prevraciame týždne a mesiace roka 2020. Straší nás Covid 19. Niektoré príspevky zapadli prachom... choroba a ťažký návrat do normálneho života boli príčinou, že neboli zverejnené na stránke farnosti. Niečo malé, neviditeľné prinieslo ľudstvu skazu. Ľudstvo dostalo takú chorobu, akú si zaslúžilo. Viera má čoraz menej a menej miesta v ľudských srdciach. Zabudli sme s pokorou pokľaknúť pred Nebeským Otcom a poďakovať za udelené milosti, či vyprosovať Božiu pomoc v neľahkých chvíľach nášho života.
Prestali sme si vážiť zdravie a dnes vieme, že na ňom úplne najviac záleží. Je to najvzácnejší drahokam pre každého z nás. Prestali sme si vážiť prírodu- „naše pľúca planéty“ a dnes vieme, že pobyt v nej je taký vzácny. Prestali sme fungovať ako rodina. Táto choroba nás zavrela do našich domovov a hľadáme cesty k šťastnému rodinnému životu, v ktorom je veľa lásky a porozumenia. Prestali sme si vážiť zdravotníkov a v tomto čase sme zistili, akí sú nenahraditeľní. Stratili sme úctu k učiteľom a táto choroba nám zavrela školy, aby si rodičia mohli vyskúšať prácu učiteľov. Mysleli sme si, že si môžeme kúpiť všetko a byť v každom čase kdekoľvek a s kýmkoľvek. Táto choroba nám zatvorila nákupné centrá a mnohé obchody. Veľkú pozornosť sme venovali nášmu vzhľadu a obdivovali sme svoju krásu v zrkadlách. Táto choroba nám zakryla tvár a rúško sa stalo našim módnym doplnkom.
Táto choroba nám veľmi veľa berie, ale i ešte viac dáva. Naučiť sa, čo je v živote najdôležitejšie. Čo myslíte „ dostalo ľudstvo chorobu ušitú na mieru?“ Vylieči sa z nej? Našu pozornosť upútali prvé správy z Wu-chanu - hlavného mesta čínskej provincie Chu-pej . Vraj na miestnom trhu sa rozšírila choroba COVID 19 a ľudia zomierajú na ulici. Neverili sme správam, ani mnohým dokumentom. To nie je predsa možné. V dnešnej dobe, dobe moderného zdravotníctva „ malá potvorka“ dokáže skončiť s ľudským životom? Tomu teda neveríme. Ale mali sme veriť. Uplynulo pár mesiacov a zbystrili sme pozornosť pri správach. Ľudia cestujú, stretávajú sa, presúvajú sa sem i tam.... sme ako mravce behajúce po Zemi. A zrazu chorí pribúdali aj u nás. Pre pozitívnych ľudí sme mali veľmi málo porozumenia. Začali sme sa skrývať do vlastnej ulity. Len nech mňa corona nepostretne. A táto malá takmer neviditeľná potvorka nám chcela zastaviť život. Ale život sa zastaviť nedá. Rýchlosť nášho žitia sa spomalila. Čoraz viac sme počúvali lockdown, online komunikácia, dištančné vzdelávanie. Mali sme zrazu dosť času na vlastné úvahy „ ...čo je v mojom živote na prvom mieste?“ Konzumný život utŕžil veľa rán. Zabuchli sa dvere mnohých miest, kde sme trávili veľa času. Rodičia mali zrazu viac času na svoje deti a veľa krát nevedeli, čo si začať.
Zmenil sa i život v našej farnosti. S veľkým bôľom sme prijali správu, že náš chrám neprivíta veriacich na svätých omšiach. Usadali sme pred televízne obrazovky, boli sme virtuálne prítomní na omšiach, modlili sme sa ruženec, či večernými modlitbami zo Šaštínskej katedrály sme prosili našu Nebeskú Matku o pomoc a príhovor u Ježiša Krista za odvrátenie pandémie a udelenie milostí pre všetkých, ktorí s chorobou bojujú. Virtuálne sme prijali Eucharistiu a v tichu domácnosti sa niesli vrúcne vďaky Ježišovi Kristovi, ktorý potešil naše srdcia. Smutné boli Veľkonočné sviatky. Nebolo nám dopriate osláviť tajomstvo Ježišovej smrti a Jeho zmŕtvychvstanie v našom chráme. Tajuplné zázraky Veľkého týždňa napĺňali naše srdcia nádejou, že obeta, ktorú pre nás priniesol Ježiš Kristus upevní vieru v ľudských srdciach. Čas plynul pokojne ako voda v tichej riečke. Rešpektovali sme rôzne nariadenia, ktoré bránili šíreniu choroby. Jarné mesiace plynule začali striedať teplé letné dni. V chráme sa pomaly začali stretávať veriaci na bohoslužbách. S pokorou a nádejou na odvrátenie choroby sme v tichých modlitbách prednášali vrúcne prosby našej Nebeskej Matke Panne Márii. Zrak sme upierali k nebesám. Ubolené srdcia pocítili bolesť, ktorú prežívala Panna Mária pod krížom Svojho Syna a našu bolesť všedných dní.
Žiaci sa na malú chvíľu vrátili do škôl, nákupné centrá privítali svojich návštevníkov, rozbiehala sa ekonomika štátu. Nám narástli krídla a začali sme lietať – lietať na dovolenky. Užívať si slnka a sladkého nič nerobenia. Mysleli sme si, že to najhoršie je za nami. Ale ako veľmi sme sa mýlili. Odišlo leto a jeseň začala ukladať zlaté lístie pod nohy. Tajne sme ozdobili hroby, potajomky sme zapálili sviečky a zaspomínali v krátkom rozjímaní o živote, ktorý sa napriek stratám nezastaví. Tancujúci plamienok horiacej sviečky bol malou spomienkou na tých, ktorí sú v Nebeskom kráľovstve. Medzi nami žili, pracovali a pre nás mnoho znamenali. Možno sme im všetko pekné nestihli povedať. Naučme sa preto, rozprávať aj so živými a všetko vrúcne im povedať vtedy, kým sa to ešte dá. Novembrové dni sme prežívali v búrlivom období. Prišli nariadenia krízového štábu, lockdown.... a ľudia sa začali búriť. Vychádzali do ulíc a vyjadrovali nevôľu voči opatreniam - rúška, respirátory, dezinfekcia, odstup, hodiny pre dôchodcov v obchodoch... Kam sa podela pokora, láska a vzájomné porozumenie? Život je prikrátky na to, aby sme ho premrhali nepriateľstvom a vštepovali si do pamäti krivdy. Ak sa nám to podarí, vnesme viac viery, svetla a slnka do sŕdc. Kto vylieči ľudstvo z tejto choroby? Človek tretieho tisícročia? Ten, ktorý bude mať veľa priateľov, bude vzdelaný, úspešný, s výborným spoločenským postavením? Človek, ktorý celý svoj život bude bojovať za lepší zajtrajšok? Nie. Záchrancom môže byť prostý, jednoduchý človek, ktorý má otvorené srdce pre všetkých. Otvorené ľudské srdce, v ktorom je zasiata a na pevných základoch rastie viera, láska, dobro a pokora. Srdce kráčajúce a sprevádzané našim Spasiteľom Ježišom Kristom, srdce láskavým dotykom pohladené nežnou rukou našej Nebeskej Matky. Srdce naplnené Darmi Ducha Svätého.
K vianočnému stolu sme usadali v bublinách. S ťažkým srdcom sme rešpektovali nariadenia vlády. S najbližšími sme prežívali radostný vianočný čas. Koledami, ktoré sa niesli na vlnách éteru sme privítali malého Ježiška v našich domovoch i srdciach. Rozbaľovali sme mnohé darčeky. Všetci sme si však chceli rozbaliť darček - ten malý, nenápadný, ukrytý v kútiku srdca ... ten, v ktorom bolo stuhou previazané „more zdravia“. Vianočné sviatky boli jedinečne krásne a milosťami naplnené pre všetkých, ktorí životom kráčajú po boku Ježiša Krista a držia sa pevnej materinskej ruky našej Nebeskej Matky Panny Márii. „Novinu radostnú nesieme Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to dieťa krásne, nad slnko jasné, anjeli spievajú, slávu mu vzdávajú pri Betleheme“.
Napísala: Mgr. Otília Hájková