Poďakovanie za dar života.
Nechajte maličkých sem prísť ku mne
veď deti majú srdcia úprimné.
Nechajte maličkých sem prísť aj dnes
veď deti majú kľúčik od nebies
(Všetci sme deťmi, z muzikálu Povolanie pápež)
Ako sa modlia deti, ktoré nevedia ešte čítať? Hádam smiechom, ktorý sa ozýva vôkol nich. Veď smiech, nie je hriech. Svojim šibalským úsmevom a nekonečnou radosťou šíria lásku celým svetom. Veď naši maličkí majú očká ako studničky a v nich sa skrýva nádej lepších a krásnych čias. Z týchto maličkých vyrastú raz dospelí, ktorí budú šíriť vieru ďalej. 16. septembra teplé slnečné lúče sprevádzali kroky rodičov a ich ratolestí, keď prichádzali do nášho chrámu poďakovať nášmu Pánovi za dar života. Ježiš Kristus má rád veselé a hravé deti. Počas omše sa sem-tam ozval detský džavot. To naše hviezdičky dávali na známosť:„ to sme my, ktorí ďakujeme za dar života.“ Rodičia s láskou prijali najdrahší Boží dar „malé dieťatko“. Do modlitieb vložili veriaci nádej, že Pán Boh bude sprevádzať každý krok ich žitia. Pre rodičov vyprosovali dary Ducha Svätého a nekonečnú trpezlivosť pri výchove ratolestí. Ježiš Kristus miluje detský smiech, pretože nádej, vieru a lásku nadelil všetkým do vienka už pri prijatí Sviatosti krstu. Nebeská Matka Panna Mária si s láskou privinie k sebe každé detské nevinné srdiečko. Podá svoju ruku všetkým, ktorí hľadajú cestu k Jej Synovi Ježišovi Kristovi. Záver svätej omše patril všetkým deťom, ktoré priniesli rodičia pred oltár a prijali požehnanie. Tie staršie už bežali po svojich. Krížik na čelíčko... Ježiš Kristus so svojou Nebeskou Matkou Pannou Máriou podali ruky najmenším členom našej farskej rodiny a vydali sa na spoločnú cestu životom.
Tohtoročné putovanie do Žarošic
O týždeň neskôr sa veriaci z našej farnosti vydali na púť k našej Nebeskej Matke Panne Márii. Takmer dvadsaťsedem rokov putujú veľkolevárski veriaci k Panne Márii do Žarošic. S láskavým poďakovaním za udelené milosti a ukrytými prosbami v srdci sa pútnici vydali na tak dobre známu cestu k milovanej Nebeskej Matke na Moravu. Svoju púť sme začali rannou modlitbou a modlitbou Ruženca. V Žarošiciach nás privítal hlahol zvonov. S piesňou na perách sme sa v chráme zvítali s našou drahou orodovníčkou, ochrankyňou a pomocníčkou v núdzi Pannou Máriou. Svätú omšu celebroval páter Jaroslav CR. V modlitbách veriaci vrúcne ďakovali za pomoc pri zvládaní každodenných starostí, vyprosovali milosti nie len pre seba ale i pre celé rodiny. Všetci sa utiekame k svojej matke, keď naše srdce naplní žiaľ či bôľ. Naša Nebeská Matka milostivo vypočuje každú prosbu a volanie o pomoc . Vrúcne podá pomocnú ruku a láskavo sa prihovorí za nás u Svojho Syna Ježiša Krista. Pútnikom sa prihovoril i duchovný správca farnosti v Žarošiciach P. Josef. Vo svojom príhovore nás priviedol k Sedemradostnej Panne Márii. My Slováci putujeme k našej patrónke – k Sedembolestnej Panne Márii. Že naši susedia putujú k Sedemradostnej Panne Márii vedel asi málo kto. Kde je pútnické mariánske miesto Sedemradostnej ? Sú to Malé Svatoňovice na úpätí Krkonoš. Sedem pramenitá „studánka“ bola známa niekoľko storočí, pri nej hľadali ľudia útočisko pred nepriateľom. Začiatkom 18. storočia, chcel majiteľ pozemkov zavesiť sošku Panny Márie nad vchod do svojho hospodárstva. Ľudia ho presvedčili, aby zavesil sošku na suchú čerešňu, ktorá počas tuhej a studenej zimy zmrzla, ostala suchá. Prešlo len päť dní , keď počul veľmi chorý muž Dávid zvláštny hlas. Vábil ho k studničke. Nežný hlas mu našepkával, že sa má umývať, piť vodu zo studničky a s láskou prosiť Pannu Máriu o pomoc a príhovor u Ježiša Krista. 1. novembra 1715 sa dal po druhý krát priviezť k studničke a stal sa zázrak Uzdravil sa. O rok neskoršie 24. júna na narodenie Jána Krstiteľa po siedmych rokoch suchá čerešňa rozkvitla na siedmych vetvičkách a 28.septembra - na Václava sa na vetvičkách začervenali čerešne. Po týchto zázrakoch bol vybudovaný pútnicky kostol a nad studničkou baroková kaplnka. Koncom 19. storočia bol v obci vybudovaný Mariánsky sad – sedem kaplniek Sedem radosti Panny Márie, Krížová cesta a Boží hrob. Od dávnych čias prichádzajú pútnici na toto vzácne pútnické mariánske miesto. Prežívajú sedem radosti spolu s Pannou Máriou. V modlitbách a v pobožnosti k Sedemradostnej Panne Márii odkrývajú tajomstvá, ktoré srdcia veriacich napĺňajú láskou a radosťou – Zvestovanie Panne Márii, Ježišovo narodenie, Klaňanie svätých Troch kráľov, Nájdenie dvanásťročného Ježiša v chráme, Zmŕtvychvstanie Pána, Nanebovstúpenie Pána, Nanebovzatie Panny Márie. Pri odkrývaní zázrakov, ktoré sa udiali pred niekoľkými storočiami sa naše srdcia naplnili pokojom a radosťou. Veď aj mi pútnici prežívame denne svoje radosti i starosti. Po krátkej obedňajšej prestávke sme sa vydali na Krížovú cestu. Spolu s Ježišom Kristom sme prežívali jeho posledné okamihy života. Pri každom zastavení sme nachádzali silu, ako zvládať pády a omyly nášho všedného života. Pár slov na rozlúčku, náročná cesta k prameňu studničky Zdravej vody a naše putovanie sa skončilo. S našou Nebeskou Matkou sme sa lúčili s ťažkým srdcom . Bolo nám pri nej taj sladko. Naše srdcia hreje pocit, že o rok určite na toto mariánske pútnické miesto prídeme opäť.
Zaspomínala: O. Hájková