Posledná rozlúčka

Je taká chvíľa.
Skončí sa život, začne spomienka.
Vytryskne zo srdca ako utajený prameň
a rozlieva sa do dní ...

Studená januárová sobota bola dňom rozlúčky so zosnulým Jozefom Jurkovičom. Prišli sme sa rozlúčiť a na poslednej ceste vyprevadiť blízkeho človeka. Ako blesk z jasného neba sa šírila po dedine smutná správa, že dotĺklo šľachetné srdce člena našej farnosti pána Jozefa Jurkoviča. Na chvíľu zastal čas ... , aby sme si v tichu uvedomili, že táto smutná správa je realitou. Svoj plodný život zasvätil Pánovi. Milosrdný a milostivý náš Pán mu dožičil nekonečnú milosť, že tento svet opúšťal v kruhu najbližšej rodiny. Svoje pozemské putovanie ukončil obklopený najdrahšími. Posledná rozlúčka s nebohým sa konala v našom chráme. Prišla sa rozlúčiť najbližšia rodina, veriaci farnosti, členovia spevokolu, priatelia, známi a bývalí spolupracovníci. Zádušnú svätú omšu celebrovali páter Jaroslav CR a páter Gabriel CR. Páter Jaroslav CR zaspomínal na prvé stretnutie a na celý čas spolupráce s pánom Jurkovičom. Spomínal na človeka s veľkým srdcom, ktorý bol vždy pripravený ochotne pomôcť. Dlhé roky znel v chráme jeho ľubozvučný hlas. Pod jeho taktovkou speváci ospevovali milosť a nekonečnú dobrotu Pána.

Doznela pieseň, utíchol organ a smútočné zhromaždenie odprevadilo na poslednej ceste z chrámu zosnulého pána Jurkoviča. Ostali už len spomienky. Spomienky, ktoré budú ožívať v našich tichých modlitbách a prosbách, aby duša nebohého odpočívala v pokoji. Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji.

O. Hájková