Oslava sv. Huberta, patróna poľovníkov - pridaný odkaz na fotoalbum

"Svet okolo nás je plný nádherných prírodných javov,
nad ktorými zastane rozum a srdce pookreje,
ak ich dokážeme vidieť.
Ak pochopíš krásu prírody, nemôžeš zabudnúť.
Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie.“

... niekoľko slov o prírode, v ktorej si domov našla lesná zver.

V našej farnosti je už niekoľko rokov tradíciou, že začiatkom novembra prichádzajú poľovníci na slávnostnú svätú omšu, aby si uctili svojho patróna sv. Huberta. „Zver nielen loviť, ale hlavne chrániť a pochopiť jej význam v prírode“ to je odkaz legendy o sv. Hubertovi. Svätú omšu celebrovali páter Jaroslav CR i páter Gabriel CR. Poľovníci sa zapojili do liturgie slova. Hádam najmladší poľovník, Šimonko svojim ľubozvučným hlasom predniesol žalmy. Poľovníci spolu s veriacimi predniesli Pánovi svoje prosby. Ďakovali za udelené Božie milosti v minulom roku, za dary Ducha Svätého, za krásu a dokonalosť, s akou Pán stvoril prírodu okolo nás. „Keď pohneme jednou jedinou vecou v prírode, zistíme, že je prepojená s celým zvyškom sveta.“ Dokonalosť a krásu prírody vidíme a chápeme nie len srdcom. Tam, uprostred lesa vychutnávame ticho, ktoré preruší vtáčí spev, či jemný zvuk lesnej zveri. Tam, v lese obdivujeme symbiózu lesného spoločenstva a vychutnávame si vzácne chvíle strávene v lone prírody. Tieto dary nám stvoril a daroval náš Pán. V kázni páter Gabriel CR priblížil život sv. Huberta. Nedávno zbožne pokľakol, prosil o Božie milosrdenstvo a vyprosoval dary Ducha Svätého a pomoc pre našich poľovníkov pri relikviách sv. Huberta v belgickom mestečku Tervuren, kde sv. Hubert v roku 727 zomrel. Poľovníci priniesli na omšu i obetné dary – ulovenú zver. V prosbách veriaci vyprosovali pre poľovníkov Božie milosrdenstvo, pomoc a príhovor našej Nebeskej Matky Panny Márie u Svojho Syna Ježiša Krista počas ďalšieho roka. Prosili o pomoc anjelov strážnych, ktorí sprevádzajú poľovníkov lesnými chodníčkami, aby každý ich krok bol na osoh celej prírody. Nech trpezlivosť a pokora napĺňa srdcia poľovníkov pri ochrane jedinečnosti prírody a zvierat.

Niekoľko slov o sv.Hubertovi, ktorý pochádzal zo šľachtickej rodiny. Skôr než mu zasvietila aura prešiel neľahkým a kľukatým poľovníckym chodníčkom. Ako mladý muž rád štval a lovil zver. Holdoval všetkým svetským radovánkam, žil bujarým životom, nectil si prírodu ani zver, ktorá sa voľne preháňala po lese. Mal zmysel pre humor. Prečo si poľovníci pripíjajú ľavou rukou? Odpoveď na otázku nájdeme medzi legendami o sv. Hubertovi. Raz po veľmi vydarenej poľovačke zapíjal svoj úlovok. Keď bola zábava v plnom prúde sadla si na jeho kolená miestna krásavica. Pravou rukou objavoval krásy ženského tela. To sa nepáčilo prítomnému duchovnému, ktorý vstal, do pravej ruky zobral čašu a predniesol prípitok „Lovu zdar“. Hubert nestratil duchaprítomnosť a vzal svoju čašu do ľavej ruky so slovami: „ ... keď pravá poľuje, ľavá pije“. Taký bol mladý Hubert, až do okamihu, keď na Veľký Piatok zazrel jeleňa s veľkým parožím, uprostred ktorého žiaril kríž. Prihovoril sa mu sám Pán Boh so slovami „ ... prečo ma nehľadáš ?“ Hubert si slová zobral k srdcu, utiahol sa do lesa, kde zazrel jeleňa, robil pokánie, svoj život prehodnotil, odišiel do kláštora, stal sa kňazom a neskôr i biskupom. Ako biskup prežil plodný život, viedol diecézu a pôsobil ako misionár medzi pohanmi. Veľa ľudí pod jeho starostlivou rukou našlo cestu k Pánovi. Biskup Hubert však nestratil svoju loveckú záľubu. Občas zašiel chytať ryby. To sa mu stalo osudným. Pri jednej rybačke si poranil ruku, rana sa zapálila a spôsobovala stále väčšie bolesti, až sv. Hubert zraneniu podľahol. Našim poľovníkom zaželajme veľa príjemných a jedinečných zážitkov v lese. Ich kroky, myšlienky ale i skutky nech velebia krásu, ktorú im stvoril a daroval Pán Boh sám.

O. Hájková

Odkaz na fotoalbum: photos.app.goo.gl/2Js20UQPeAdhNuXs2