Nenarodené deti sa ešte nevedia sami brániť. Potrebujú veľkých kamarátov, ktorí za nich zabojujú , vykročia do ulíc a ponesú transparenty. Kamarátov, ktorí pomôžu ich tehotnej matke , ak potrebuje oporu. Veľkých kamarátov, ktorí sa ich zastanú v práci, v škole, alebo na internete, na sociálnych sieťach a budú mať odvahu isť proti prúdu.“ Láskou proti diskriminácii najmenších. V nedeľu 22.septembra vyvrcholil „ Národný pochod za život“. Od piatka prebiehali mnohé podujatia, semináre, koncerty, prednášky či krátke a úderné pro – life vstupy na témy sexuality, medicínskej praxe, pomoci ženám v núdzi, workshopy po celej Bratislave. V kostole sv. Ladislava v sobotu a nedeľu spomínaný pochod obohatila Modlitbová podpora – Adorácia pred Eucharistiou. Veriaci mali možnosť zbožne sa zúčastnili adorácii v tichu, či moderovanej adorácie ako i Večera Milosrdenstva. V spomínanú nedeľu sa malá hŕstka ť veriacich z našej farnosti vydala na cestu do Bratislavy , s cieľom zúčastniť sa a podporiť Národný pochod za život. Cestou sme v modlitbách vyprosovali u našej Nebeskej Matky a sv.Krištofa pomoc a ochranu. Po príchode do Bratislavy sme hľadali miesto v sprievode. Na veľkoplošnej obrazovke sme sledovali program z hlavného pódia. Zneli rôzne piesne na oslavu života, rozhovory so zahraničnými hosťami. Asi päťdesiattisíc ľudí, ktorí prišli na nedeľný pochod za život, vyzvalo verejných činiteľov, aby zmenili legislatívu v prospech ochrany nenarodených detí. Urobili tak v manifeste, ktorý zverejnili na pochode. Kráčali sme ulicami Bratislavy, ktoré boli zaliate slnečnými lúčmi a v povetrí sa vlnili biele zástavky s nápisom „ za najmenších z nás“. Naša Nebeská Matka Panna Mária prežívala radosť spolu s nami, pretože sme pochodovali, bojovali za deti a oslavovali život. V modlitbách sa utiekame k Našej Nebeskej Matke a vyprosujeme ochranu a pomoc pre všetky tehotné ženy v núdzi ako i pokojný a Božími milosťami naplnený život všetkých detí. Na slovíčko: Na hlavné pódium prišla mladá asi tridsaťročná žena s manželom a malou dcérkou. Pracuje v organizácii na pomoc tehotným ženám v núdzi. S tichým hlasom začala rozprávať o svojom živote. Otca nepoznám, bola som veľkým omylom, taká jednorazovka. Mama ma nedokázala vychovávať a odložila ma do detského domova. Nechápala som,...prečo? Mamu som nenávidela, priala som jej len to najhoršie, nechcela som ju vidieť. Roky sa míňali a ja som bola na svete sama – bez mamy. Bolelo to. Moje srdce prahlo po láske k mame. Až teraz, keď pomáham tehotným ženám, som pochopila svoju mamu. Nechcem byť sama. Ja som jej „odpustila.“ Patrí do našej rodiny. Po dlhom čase som pochopila, ako sa obetovala moja mama, keď ma priviedla na svet. Chcem jej poďakovať za dar života. Teraz je môj život ako dnešný deň. Zaliaty slnkom a radosťou, že mi je dopriate žiť a darovala som život svojej dcérke, ktorá má starú mamu.
Zapísala: O.Hájková