Jubilejná 25. púť do Žarošíc

Ani sa nám nechce veriť, že takmer štvrť storočia veriaci z našej farnosti putujú k Milostivej soche Panny Márii v Žarošiciach. Koncom septembra to bola jubilejná dvadsiata piata púť. Cestou sme si spomenuli na všetkých zbožných ctiteľov Panny Márie, ktorí v minulosti putovali s radosťou na toto pútnické miesto. Naša spomienka patrila i pani Helene Hózovej, ktorá púte organizovala a pokiaľ jej sily stačili, aj sa ich zúčastňovala. V spoločných modlitbách sme vyprosovali nebeské kráľovstvo pre všetkých pútnikov, ktorí už nie sú medzi nami. Každý si niesol k svojej Matke vrúcne prosby a modlil sa za udelenie milosti. Hlahol zvonov nás privítal v Žarošicich. K Nebeskej Matke sme prišli s piesňou na perách. Počas omše sme predniesli svoje prosby. Krížovú cestu sa modlili pútnici a záverečná pobožnosť skončila naše putovanie v Žarošiciach. Nabrali sme si zdravej vody a čakala nás cesta späť. Asi máte dojem, že som našu púť veľmi skrátila. Pripravila som niečo z histórie pútnického miesta Žarošic.

 V Žarošiciach mali dva kostoly. Pútnicky zasvätený Panne Márii a farský zasvätený sv. Anne. Kráľovná Eliška Rejčka obdarovala Žarošice vzácnou sochou. Socha je vyrezaná z jedného kusa dreva a je vysoká 142 cm. Panna Mária pravou rukou žehná a v ľavej chová Ježiška, ktorý má oblečenú dlhú tuniku. K tomuto pútnickému miestu sa viaže niekoľko legiend. Prvá je z čias, keď Turci obliehali Viedeň. Turecký paša vkročil do kostola a pri pohľade na sochu začal urážať Pannu Máriu. Zrazu si všimol, že Bohorodička plače. Sám sa rozplakal a oslepol. Pri soche sľúbil, že keď sa mu vráti zrak, stane sa kresťanom. Stalo sa. Zrak sa mu vrátil, nechal sa pokrstiť a žil zbožným životom. Do rodnej vlasti sa však nikdy nevrátil. Druhá legenda hovorí o tom, ako Švédi drancovali na Morave kostoly. Dostali sa na pútnické miesto a vylúpili kostol. Všetko naložili na voz, ktorý sa ale nepohol pod ťarchou nákladu. Vojaci začali z voza vyhadzovať nepotrebné veci a medzi nimi i drevenú Milostivú sochu Panny Márie. Po čase šiel okolo Jozef Nemec a v hustom lese videl sochu, z ktorej vychádzala svätožiara. Počul: „ Jozef, zober ma so sebou.“ Naložil sochu do putny na hrozno a odniesol domov. Postavil ju ku vchodu svojho domu. Socha sa rozžiarila a celá dedina si myslela, že horí. Ráno bola socha preč. Jozef ju našiel tam, odkiaľ ju zobral. Pochopil, že sochu má odniesť tam, kam patrí – do rezidencie. Počas tridsaťročnej vojny kostoly pustli a púte boli zakázané. Pútnici v roku 1785 doputovali na sviatok Narodenia Panny Márie na pútnické miesto. Zistili, že je kostol zatvorený. Násilím vnikli do kostola a zobrali sochu Panny Márie. Odniesli ju do farského kostola sv. Anny. Od tejto doby prichádzajú pútnici do farského kostola v Žarošiciach.

Prvé púte do Žarošic z Levár sa datujú okolo roku 1787. Obnovené boli až v roku 1992. Obľúbené pútnické miesto s radosťou navštevujú nie len staršie ženičky, ale i mladší veriaci. Autobus na púť do Žarošic je hneď obsadený do posledného miesta. Tohtoročná púť sa nám vydarila. Privítala nás naša Matka s krásnym slnečným počasím. Naše srdcia zaplavila radosť a pokora, že sme opäť šťastne doputovali k Nebeskej Matke.. Pán Boh zaplať pani Bernardtke za technické zorganizovanie púte a pátrovi Jaroslavovi CR za duchovnú podporu počas putovania.

Otília Hájková

Odkaz na fotoalbum: https://goo.gl/photos/xXU74PJbfnd2W51c7