Dvadsiata zásvätná púť do Žarošíc 2011

8. októbra 2011 sa konala jubilejná - 20. púť z farnosti Veľké Leváre do Žarošíc. Z Veľkých Levár spoločne putovalo 70 pútnikov. Zastúpené boli všetky vekové kategórie. Najmladší pútnik mal skoro 5 rokov a horná veková hranica bola niečo po osemdesiatke. Medzi pútnikmi bola už po 20. raz aj p. Helena Hózová, ktorá takúto púť v r. 1992 navrhla a zorganizovala a odvtedy sa jej zúčastňovala každý rok. Najprv ako hlavná organizátorka, v posledných rokoch ako pútnička s cennými skúsenosťami. Stala sa tak obnoviteľkou dávnej tradície - putovať každoročne k Matke Božej Žarošickej, ktorej bola farnosť Veľké Leváre v minulosti zasvätená. Písomný záznam o tomto zasvätení je uložený v pozlátenom puzdre pri nohách sochy Matky Božej Žarošickej na hlavnom oltári vo farskom kostole v Žarošiciach.

Už tradične bola súčasťou tejto púte i návšteva Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne - spoločná modlitba sedembolestného ruženca a slávenie svätej omše.

Do farského kostola v Žarošiciach prichádzame okolo poludnia. Po úvodnej pozdravnej piesni a privítaní žarošickým pánom farárom, sme sa zúčastnili pútnickej sv. omše pri Matke Božej Žarošickej. Kázeň mal žarošický pán farár, veľmi pútavo hovoril o tom ako Panna Mária zasiahla v živote sv. Terezky. Po sv. omši nasleduje krátka prestávka a po nej pobožnosť Krížovej cesty.

Počasie v túto našu pútnickú sobotu bolo daždivé, tak ako to predpovede počasia už dávnejšie ohlasovali. Boli sme teda pripravení na všetko. Krížovú cestu v kostolnej záhrade odbaviť pod dáždnikmi?? Alebo sa pomodliť v kostole?? No a práve v tomto čase dážď ustal, ba čo viac spoza mrakov sa na nás nesmelo usmievalo slnko, takže sme sa mali krížovú cestu predsa len vonku, v prekrásnom prostredí pod košatými stromami, pri kaplnkách s mozaikami krížovej cesty. Na rozlúčku sme sa opäť zhromaždili v kostole. Pobožnosť, požehnanie oltárnou sviatosťou a rozlúčka s týmto pútnickým miestom. Pán farár Jaroslav Kinka CR sa za nás - všetkých pútnikov - prihovoril Božej Matke. Jeho rozjímanie obsahovalo poďakovanie i prosby za obsiahnuté i ďalej potrebné milosti pre našu farnosť, pre každého jedného z nás, pre našich blízkych - žijúcich i zosnulých. Obzvlášť sme prosili za pútnikov, ktorí sa tohtoročnej púte nemohli zúčastniť pre chorobu a nevládnosť a za pútnikov ktorí sa dnešnej púte nedožili.

Čas bol neúprosný a tak sme cez výdatný dážď prebehli do autobusov, ktoré nás vyviezli k prameňu, aby sme si nabrali liečivú vodu z pútnického miesta. Tam sme sa tento krát dlho nezdržali, pretože dážď “to myslel“ už naozaj vážne. Vydali sme sa na cestu domov, zamračenou moravskou krajinou, kopcovitým terénom a hrboľatými cestami.

Fotografie z jubilejnej púte si môžete pozrieť v galérii.

Mária Biksadská