Počul som krásny hlas, Mária volá nás:
„Poďte ku mne! Poďte sem, pútnici verní služobníci...“
V nákupnom centre pobehuje malé dievčatko. Nesmelo sa obzerá vôkol seba. Lieta ako poranené vtáča – uteká a zrazu sa zastaví, akoby kohosi zazrelo. Tvár si skryje do svojich malých ručičiek a rozplače sa. Krokodílie slzy jej stekajú po červených líčkach. Stojí a narieka... Zastaví sa pri nej jeden pán a pýta sa: „Prečo plačeš dievčatko?“ „Hľadám svoju mamičku“ – vzlyká. „Aká je tvoja mamička?“ Dievčatko si zotrie slzičky a uja sa opýta: „ Vy ju nepoznáte?“ Pán pokrúti hlavou, že nie. Dievčatko s úsmevom odpovie: „ Moja mamička je najlepšia zo všetkých!“
Všetci máme svoju mamičku. Darovala nám život, pofúkala každú boliestku a nežnou materinskou rukou zotrela veľkú slzu bolesti či šťastia z tváre. Vyrástli sme, pobrali sme sa svojou cestou a dvierka k matkinmu srdcu zostali privreté, nie však zatvorené. Matka netrpezlivo čaká na každý okamih, v ktorom dvierka pootvoríme, vyžalujeme sa, či prežijeme zázračné okamihy radosti a šťastia spolu s ňou.
Na nás – pútnikov netrpezlivo čakala matka, ktorá mala jedného syna a predsa má dietok toľko, že ich nedokáže ani spočítať. Je to naša Nebeská Matka Panna Mária. I tento rok sme putovali k našej milovanej matičke. V druhú májovú nedeľu putovali veriaci z Malackého dekanátu na najstaršieho pútnického miesto - do Marianky. Putovanie sme začali krátkou rannou modlitbou. Prešli sme Svätou bránou do Baziliky Narodenia Panny Márie, zbožne pokľakli na kolená. V modlitbách sme sa prihovárali k Panne Márii, predniesli svoje prosby, prosili o milosrdenstvá. Pri „Jaskyni“ pred svätou omšou sa veriaci zo širokého okolia modlili radostný ruženec . Omšu celebroval Mgr. Ján Hudec, dekan. V krásnom lesnom prostredí sa stromy zazelenali všetkými možnými farbami, v povetrí poletovali vtáčiky a zubaté slniečko nás zahrievalo svojimi lúčmi. Možno naše prosby k Nebeskej Matke na svojich krídlach odniesol nejeden škovránok a teplý slnečný lúč, ktorý nás pohladil priniesol odpoveď... “prihovorím sa u môjho Syna.“ Dušu nám zaplavila radosť, nádej a láska. V tento zázračný čas sme pozabudli na hektický život, ktorý uteká ako voda v rieke. Nastal čas na pohodu, úsmev či pár slov s neznámym kresťanom. Všetci sme vytvorili jednu šťastnú rodinu, kde niet miesto pre nenávisť a krivdu. Spokojní pútnici prijali pozvanie na agapé – chutný guláš so skyvou chleba, ktoré pripravila Spojená škola sv. Františka Assiského v Malackách. Počas púte sme si prečistili myseľ, načerpali pozitívnu energiu do nového týždňa a načreli chutnú studenú vodu zo zázračného prameňa.
Za duchovnú podporu počas púte vyslovujeme Pán Boh zaplať pátrovi Jaroslavovi a pátrovi Gabrielovi. Technickú prípravu na jednotku zvládla pani Bernatka Hlavenková, ktorej zo srdca ďakujeme.
Zaspomínala: pútnička O. Hájková