Na čarovný mesiac december sa asi najviac tešili deti. Veď počas tohto mesiaca dostávajú samé darčeky. Začiatkom mesiaca čakali, čo im nadelí do čižmičiek sv. Mikuláš. Štyri týždne pred Vianocami sa rozsvietili v kostole i v našich domácnostiach adventné vence.
Počas tohto vzácneho času – adventu , keď sa začína nový cirkevný rok, sme sa pripravovali na privítanie malého Ježiška medzi nami. Tma v kostole pripomína svet, ktorý je v tme, a naopak, ožiarený oltár symbolizuje Krista, ktorý prichádza ako pravé svetlo sveta. Advent je čas modlitieb, pokánia, je to zároveň aj čas radosti a nádeje. K typickým prvkom adventu patria roráty a adventný veniec. Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. V našej farnosti sa veriaci na rorátnych svätých omšiach stretávali tri krát do týždňa. Rorátne sväté omše ku cti Panny Márie začínajú vždy pred svitaním. Počas adventu na rorátoch sme začínali svoj deň s Pánom. Ako na roráty v minulom roku spomínajú deti? Vstávali sme skoro ráno o šiestej. Niekedy sa mi nechcelo vstávať, opustiť moju teplučkú postieľku. Ale tešil som sa na stretnutie s Pánom. Paťo uvádza: „Najviac som sa tešil na spoločné raňajky na fare a na stretnutie s ostatnými deťmi. Mal som príjemný pocit počas celého dňa. Prijal som Pána Ježiša do svojho srdca a svedomitejšie som pristupoval ku každodenným povinnostiam v škole.“ Kristínka si spomína: „ S radosťou som si pripravila srdiečku pre moju Nebeskú Matku Pannu Máriu. Bola som nesmierne šťastná, keď som v jednu sobotu po rorátoch mala veľké šťastie. Soška Panny Márie putovala na dva dni do mojej izbičky. Každý večer som sa k nej modlila a ďakovala som jej za ochranu. Po rorátoch som sa vždy tešila na raňajky, ktoré sme mali pripravené na fare. Lepšie raňajky nepripraví veru ani moja mamka.“ A na čo spomína Jožko? „ Prežíval som veľmi vzrušujúci pocit. Niesol som malé svetielko pred oltár, za okamih sa rozsvietil celý kostol. To bol ten šťastný deň, kedy sa narodil náš malý Ježiško. Svetlo v kostole bolo ako svetlo z betlehemskej hviezdy, ktorá sa zjavila pastierom. V kostole sme mali rodostrom – rodokmeň, na ktorom sme si pripomenuli predkov Ježiša Krista. Po omši som si vždy chutil na raňajky, ktoré pre nás boli pripravené na fare.“ Aj Dominika so sestrou mali to veľké šťastie, že soška Panny Márie putovala do ich izbičky. Aké tajomstvo mala Dominika vo svojom srdiečku? „ Zo začiatku sa mi veľmi nechcelo vstávať na roráty. Ale v modlitbe som sľúbila našej Nebeskej Matke Panne Márii, že počas adventu začnem každý deň s Pánom Ježišom a pôjdem na každé roráty. Tešila som sa na nálepky do rodostromu a hlavne na chutné raňajky.“ Na roráty prichádzali deti so školskými taškami. Niektoré deti po rorátoch cestovali do Malaciek za svojimi školskými povinnosťami a tí miestni prišli včas na vyučovanie. Mnohé deti, ktoré počas adventu prichádzali s malým lampášikom pred oltár vítať malého Ježiška, v deň jeho narodenia chodili koledovať. Čaro vzácneho času – adventu má neopakovateľnú atmosféru duchovnej prípravy na blížiace sa Vianoce. Tradíciu rorátov v našej farnosti píšu nie len dospelí veriaci , ale hlavne deti, ktoré prinášajú svetlo a radosť do nášho chrámu.
Otília Hájková