TULIP - spevko

Farnosť vo Veľkých Levároch sa môže pochváliť hneď dvoma spevokolmi. Ten, ktorý vám teraz predstavujeme, nesie meno TULIP. Ale nie každý ho pod týmto menom pozná.

TULIP: Vianoce 2007

Prevažne sa o ňom hovorí (či hovorilo) ako o Mládežníckom spevokole či Spevokole mladých a toto označenie je preň stále vhodné, pretože hoci sa jeho členovia niekoľkokrát vymenili a vačšina súčasných už nemá -násť, ich radosť a nadšenie zo spevu im dáva právo vravieť si mladí – ako ostatne každému, kto ešte stále cíti nadšenie a rád si zanôti na slávu Božiu, či už v spevokole, alebo v zadnej lavici spolu s ostatnými.

Spevokol Tulip má pomerne dlhú históriu, hoci týmto menom sa honosí asi od roku 2002. No chuť spoločne si zaspievať a takto osláviť Boha či už v našom kostole, alebo na iných podujatiach, vznikla pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Konkrétnu podobu jej ako prvý dal p. dekan Karol Benovic SVD, ktorý spojil zopár miništrantov a s nimi ako s prvými lastovičkami nôtil živé, trochu iné pesničky, ako nájdeme v Katolíckom spevníku. Po čase sa k nim pridali aj nejaké dievčatá a vznikol prvý mládežnícky spevokol. Postupne sa skupinka mladých ľudí a väčších detí začala rozrastať. Pribudli dvaja gitaristi (Vlado J. a Robo P.), z ktorých jeden (Vlado) sa stal najskôr akýmsi neoficiálnym kapelníkom, neskôr už oficiálnym. Spievali piesne, ktoré v tej dobe spievali všetci mladí veriaci na Slovensku. Piesne ako Cestou s nami, Abba Otče či Spája nás nádej a láska zaznievali z úst mladých spevákov nielen v našom kostole počas svätých omší či iných slávností. Spoločné spievanie vytvorilo veľkú skupinu priateľov, ktorí spolu navštevovali rôzne kresťanské podujatia (púte v Levoči, Šaštíne, Čenstochovej...). Najviac ich bolo asi okolo roku 1990. Nechceme ich menovať, pretože sa bojíme, že by sme na niekoho mohli zabudnúť. Na spoločné stretnutia chodil jednoducho každý, kto vedel aspoň trochu spievať a nehanbil sa predviesť pred celou farnosťou. A chcel patriť k tým, ktorí z viery v Boha a pravidelnej návštevy kostola urobili pre mnohých pútavejšiu udalosť.

TULIP: V Rakúsku

Po odchode pána dekana už spevokol žil vlastným životom. Fungoval naďalej pri p. farárovi I. Dočolomanskom, ktorý ho v jeho činnosti vrelo podporoval. Pokračoval aj po príchode kňazov zmŕtvychvstalcov do našej farnosti, ba dá sa povedať, že sa ešte zdokonalil.

Na podnet diakona Eduarda si mládežnícky spevokol vytvoril akúsi odnož, ktorá už nechcela spievať len zborové mládežnícke piesne z pútí a stretiek. Chcela ísť trochu ďalej a ukázať väčšiu profesionalitu, viac umenia vo svojom prejave. Už to nebol len zborový spev za zvuku táborových gitár. Ku gitare (diakon Edo, kapelník Vlado) pribudli husle (Veronika P.), klavír (Zuzka A.), dokonca sa v našom kostole objavila aj basová gitara (Robo). A samozrejme, spievané sóla, viachlasy a kánony (Eva B., Dada B., Justína a ďalší), ktoré dodávali ich hudobnému prejavu ten správny umelecký podtón.

Žiaľ, tento spevokol nemal dlhé trvanie. A spolu s ním sa postupne začal rozpadávať aj ten veľký. Končili zlaté študentské časy, prichádzali nové povinnosti. S ubúdaním voľného času ubúdalo aj nadšenia pre spoločný spev. Starší odchádzali a tí mladší zbor nedokázali udržať, až z neho napokon zostalo len torzo. Aj to – napriek snahe a podpore p. farára Jaroslava – na niekoľko rokov úplne zaniklo. Zrejme nastal čas počkať, kým dorastú nové spevácke sily. A možno tí starší len potrebovali oddych. Isté však je, že po tejto prestávke sa začal formovať nový spevokol mladých.

TULIP: Vianoce 2007

Začínal úplne od začiatku s novým zložením. Tvorilo ho zopár mladých dievčat, ktoré sa odhodlali oživiť slávenie sv. omše niečím nezvyčajným (Dada N., Lucka Š., Nina B., Anička K....). Krátko nato sa k nim pripojil gitarista zo starého spevokolu (Robo). Pritiahol so sebou zopár ďalších členov – niekoľko stálych, niekoľko hosťujúcich (ak čas dovolí a práca pustí) – a staronový mládežnícky spevokol bol opäť na svete. Hoci už nespieval tak často ako pred rokmi, ani spoločne stráveného času nebolo toľko, fungoval. Nadobúdal však trochu iné rozmery ako jeho predchodca. Nebolo to už len o nadšení môcť v kostole spevom osláviť Boha. Chceli niečo viac. A keďže p. farár Jaroslav túto myšlienku podporil, vytvorila sa v kostole hotová kapela. Okrem nezameniteľnej gitary (Robo) a nevyhnutného klavíra (Barborka R.) sa znovu objavili husle (Kristínka J., Zuzka K.), pribudla flauta (Dada N., Zuzka R.) a akordeón (Peťo K.). A samozrejme, speváčky, občas aj nejakí speváci, bez ktorých by spevokol nemohol byť spevokolom. Takto – hoci ešte stále v ňom prebiehajú nejaké obmeny, výmeny a zmeny – to funguje dodnes. Dokonca by sa dalo povedať, že v tomto období nabral náš Tulip druhý dych. Vrátilo sa doň niekoľko starých členov ešte z „pradávnych dôb prvotného nadšenia“. Čo je však dôležité, vrátili sa aj s tým nadšením, ba nadchli aj niekoľko ďalších. Prvé lastovičky nám zatrilkovali už na jasličkovej pobožnosti (Vianoce 2007) a v plnej sile sa nám ukázali počas tohtoročných (2008) veľkonočných slávností. Verme a modlime sa, nech im to vydrží. Nech prejavujú svoju lásku k Bohu a skrášľujú slávenie svätej omše všetkým veriacim.